Peter Feranec dnes a zajtra so Slovenskou filharmóniou uvedie diela ruských klasikov a Chopina. Začiatok koncertov je o 19.00 h.
FOTO SME - PAVOL MAJER
Narodil sa v Bratislave, no podobne ako speváčka Edita Gruberová musel odísť do zahraničia, aby tam docenili jeho talent. Napriek lákavým ponukám z prestížnych scén a koncertných sál sa tu však dirigent PETER FERANEC (1964) stále cíti doma a pravidelne spolupracuje so Slovenskou filharmóniou. Najbližšie dnes a zajtra. Po jednej zo skúšok si našiel polhodinku pre denník SME, aby porozprával o koncerte i o zákulisí hudobného života na Slovensku.
"S filharmóniou sme sa dohodli, že v lete urobíme nahrávku CD, na ktorej bude Čajkovského Manfréd, Symfónia H mol podľa Byrona. Nepatrí medzi najhrávanejšia diela a zároveň je romantická, čiže mohla by zaujať širšie publikum. Tieto skúšky a koncerty nám neskôr uľahčia prácu," vysvetľuje vznik koncertu.
Cez Rusko do sveta
Na rozdiel od pripravovanej nahrávky dnes a zajtra v Redute zaznejú popri Čajkovskom dve ďalšie skladby. Vedenie filharmónie do programu navrhlo Chopinov klavírny koncert s mladým talentom Tomášom Nemcom a Peter Feranec ešte pridal symfonickú báseň Začarované jazero od Liadova.
K Rusku má renomovaný dirigent úzky vzťah. Práve tam sa totiž začala jeho kariéra. Keď ho po skončení konzervatória neprijali na VŠMU, nezanevrel na hudbu, ale využil šancu študovať vo vtedajšom Petrohrade: "Pôvodne som mal ísť do Paríža, no nedostal som povolenie, lebo časť mojej rodiny emigrovala do Austrálie. Hoci som potom bol na prijímačkách najlepší, nezobrali ma. Nemyslím si, že to bol iba problém kádrovania, veľa tam zohrali aj osobné známosti, ktoré som nemal."
Hoci rodina bola Ruskom trochu zaskočená, pochopila, že nemá na výber. Nakoniec to však bolo kľúčové rozhodnutie, lebo práve tam sa Peter Feranec dostal do kontaktu s vynikajúcimi hudobníkmi. Napríklad jeho profesor je dnes šéfdirigentom amsterdamského Concertgebouw orchestra. Vo svete sa podarilo presadiť aj usilovnému študentovi - viedol orchester Veľkého divadla v Moskve, hosťoval vo Viedni, Zürichu, Prahe či v Tokiu, čakajú ho v Berlínskej filharmónii. Jeho schopnosti sa však doma stále využívajú len minimálne.
Do Slovenskej filharmónie sa síce pravidelne vracia, no zatiaľ boli všetky ponuky iba v rovine nezáväzných rozhovorov. On však nemá záujem o dočasné riešenia, lebo si myslí, že orchestru nepomôžu. "Keď sa prikryjete drahou perinou, ešte to neznamená, že nocujete v drahej posteli. Jiří Bělohlávek je nepochybne osobnosť, ale robí svetovú kariéru a bolo naivné si myslieť, že by tu pôsobil nejako dlhodobejšie. Vznikol čudný precedens, ktorý poškodil meno filharmónie."
Recept na presadenie podľa neho spočíva v tvrdej práci: "Veľké meno pritiahne pozornosť, ale rozhodujú schopnosti všetkých hudobníkov. Každý orchester musí najskôr tvrdo pracovať. Bez zbytočných negatívnych emócií, s prirodzeným striedaním a obmieňaním hráčov."
Čudná priorita
Peter Feranec dôverne pozná špecifiká slovenského hudobného života ešte z čias pôsobenia na mieste šéfdirigenta Opery SND. Toto angažmán však netrvalo dlho, po niekoľkých konfliktoch s vedením divadla sa rozhodol odísť. "Niektorí ľudia si z opery urobili súkromný podnik. Keď sme napríklad robili náročnejšie diela, povedali mi, že nie sú peniaze. Po návrate z prázdnin som však našiel dve nové harfy, ktoré boli nakúpené za štyri milióny. Bez výberového konania," spomína dirigent, ktorý sa za svojej bohatej praxe v zahraničí s ničím podobným nestretol. "Divadlo dnes vlastní osem hárf, pritom predstavenia sa hrávajú iba s jedinou. Keď som sa na to spýtal, dozvedel som sa, že ma to nemusí zaujímať, lebo sú to štátne peniaze."
Vzťah s nadriadenými si ešte skomplikoval iniciatívnou obhliadkou novostavby SND a názorom o zbytočnosti dvoch scén v meste, kde žije pol milióna obyvateľov. "Malo sa to dávno predať. Návštevnosť opery klesá a nové väčšie priestory si vyžiadajú vyššie náklady na mzdy a prevádzku. Ak sa tam divadlo presťahuje, do dvoch rokov vyrobí stratu a budú ho musieť predať pod cenu."
Hovoriť o novostavbe je trochu zvláštne, lebo budova, do ktorej sa nalialo už niekoľko miliárd korún, ani po dvadsiatich rokoch stále nie je dokončená. Renomovaný hudobník navyše považuje za absurdné, aby sa jej sprevádzkovanie stalo prioritou ministerstva kultúry: "Je to totálny nezmysel. Živú kultúru robia živí ľudia a mladá generácia, za oveľa menej peňazí. Tých treba podporiť. Ak to ministerstvo nerobí, môžeme ho rovno zrušiť."
