Dušan Hanák. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ |
Od pondelka žije Plzeň filmovým festivalom. Hoci na Finále súťažia od rozdelenia Československa len české filmy, organizátori na Slovensko nezabúdajú. V sekcii Stredoeurópsky film je uvádzaný dokument Jara Vojteka My zdes, svoju najnovšiu tvorbu predstavili študenti VŠMU a do Plzne zavítali i režiséri Dušan Hanák a Dušan Trančík.
"Prišiel som prezentovať knihu svojich scenárov, ktorá vyšla v českom jazyku," hovorí Dušan Hanák. "Ide o filmy 322, Obrazy starého sveta a Ružové sny. Scenár filmu Obrazy starého sveta ostal v slovenčine. Na festivale som len krátko, ale videl som tu minimálne dva zaujímavé filmy. Veľmi sa mi páčila jedna línia filmu Hrubeš a Mareš sú kamaráti do dažďa - pripomínala mi zvláštny anglický absurdný humor. Film sa mi páčil, i keď ako celok nie je až taký vyrovnaný."
Páčil sa mu aj celovečerný dokument Mira Janeka Vierka, ktorý hovorí o zbližovaní dvoch rôznych mentalít. "Už pri úvodnej scéne z festivalu Gypsies Celebration som si uvedomil, akí sú tí slovenskí Rómovia v Čechách šťastní. Sú viac akceptovaní ako ľudské a sociálne bytosti. Pripomenulo mi to moju skúsenosť pri obsadzovaní rómskych postáv vo filme Ružové sny. Mnohí krásni a zaujímaví ľudia z rómskych osád na východnom Slovensku nemali dosť sebavedomia, aby sa postavili pred kameru. Avšak rovnako zaujímaví Rómovia, ktorí žili v Čechách, boli veľmi uvoľnení."
V rámci sekcie Najbúrlivejšie desaťročie českej kinematografie bol uvedený i Hanákov krátky film Prišiel k nám Old Shatterhand, premietol sa aj jeho hraný debut 322. Ten bol v Plzni uvádzaný už pred 36 rokmi. Porota vtedy konštatovala, že vybrané filmy majú síce dobrú profesionálnu úroveň (Slovensko zastupovali ešte Hollého Medená veža a Krivánkov Deň náš každodenný), ale nezodpovedajú štatútu festivalu, a preto neudelila žiadnu cenu. Rozhodujúcim kritériom bola totiž spoločenská angažovanosť a tá im chýbala.
"Bol som vtedy v Plzni," spomína Hanák. "Bola to absurdná situácia. Vedeli sme, že ten film je dobrý, ale nemôže dostať cenu. Aj dnešná situácia sa svojou atmosférou podobá na rok 1970, politici sa správajú tak, ako keby filmovú kultúru nepoznali a nepotrebovali. Ten brak, ktorý vysielajú slovenské televízie, nemá nič spoločné s kultúrou."
Filmografia o Dušanovi Trančíkovi je v Plzni prezentovaná dielami Fotografovanie obyvateľov domu (1968) a Iná láska (1985). "Iná láska je film pochmúrny nielen svojou atmosférou, ale i metaforou, ktorou ten príbeh je," povedal kritik a historik Jan Lukeš. Režisér po projekcii vysvetlil: "Pretože to je bezvýchodisková situácia. Mnohí zo zneužívaných sa už vynašli a kolaborujú, vytvárajú si štát v štáte, svoje vlastné zákony a keď sa chce človek nejakým spôsobom očistiť, nemá šancu. Bol to môj vzdor proti spoločnosti. "
Filmový historik Boris Jachnin považuje film za náš najlepší dokument z roku 1968. "Videl som ho už dvadsaťkrát, lebo ho púšťam študentom. Inú lásku považujem za jeho pokračovanie."
Trančík vraví, že jeho nový film pochmúrny nebude. V STV nakrúca komédiu s Mariánom Labudom v hlavnej úlohe - Zima kúzelníkov.
Autor: Plzeň
