Owen Wilson.
FOTO - JURGEN VOLLMER
V amerických vojnových filmoch sa v poslednom čase predovšetkým zachraňuje. V týchto dňoch dokonca vo dvoch naraz: kým v Black Hawk Down je zachraňovanie celkom samozrejmé, admirál Reigart (Gene Hackman) vo filme Za nepriateľskou líniou má problém, či zachraňovať vôbec. Presnejšie, či má vyzdvihnúť zostreleného letca, ktorý porušil rozkaz a ocitol sa na mieste, kde nemal čo robiť (aj keď všetko môže byť inak), a tak riskovať nielen životy záchrancov, ale aj vypuknutie novej vojny.
Film pre masy nemôže riešiť ani tento vojenský problém, ani to, ktoré zlo je menšie. Nepovie, ako by sa mali správať jednotky NATO na zajtrajšom Balkáne (kto by to vedel?). Admirál teda robí presne to, čo od neho čaká divák - nevydrží s nervami. Publikum chce vidieť, ako po svojho človeka napriek všetkému letí, ako riskuje. Bližší stratený vojačik, ako odvrátenie akéhosi možného masakru. Aj preto hispánsky veliteľ všetkých jednotiek NATO, ktorý americkému admirálovi vysvetľuje, že nesmie narušiť mierový proces, pôsobí ako diabol - našepkávač, a nie ako hlas rozumu.
Admirál Reigart ho však zo začiatku počúva, rozhoduje sa nečakane dlho a záchrana sa odkladá. Napokon je film najmä o tom, či si poručík Burnett dokáže pomôcť sám. Našťastie, nejde o hrdinský epos - tvorcovia dokážu byť i jemne ironickí tam, kde sa to dá. Wilson kladnú postavu zvládol, ale výborný je Oleg Krupa ako srbský lovec, ktorý je letcovi v pätách - stelesnenie vojaka občianskej vojny. Nie je síce vždy úplne zrejmé, čo ho na stope tak spoľahlivo drží, ale neberme profesionálnym zabijakom ich tajomstvá. Oceniť treba aj to, že film je dvojjazyčný.
Aj keď teda nejde o klasický akčný film o horiacich domoch a vybuchujúcich autách (veď i téma je na to príliš vážna), s mnohými detailmi si tvorcovia starosti nerobili. Nehovorím o naháňačke tryskáča s raketami - tá je lepšia ako metlobal Harryho Pottera. Neprekážal by ani beh mínovým poľom. Ak ale scenáristom bolo jasné, prečo letec na úteku chodí do kruhu, divákovi to určite jasné nie je. Zvláštne je, keď americký poručík z ničoho nič zastaví v neznámej krajine prvé auto, ktoré stretne. Srbi si dokážu poradiť s F-18, ale premôžu ich tri vrtuľníky. A potlesk posádky na konci filmu je zbytočný ešte viac, ako býva aplauz pre Brucea Willisa.
Spomalenými zábermi je film doslova vydláždený, rovnako aj krúžiacimi kamerami, ale tak sa dnes proste nakrúca - všetko musí byť tak trochu Matrix.
Škoda najmä smiešnej záverečnej prestrelky, mohol to byť, nečakane, celkom dobrý film o našej očarujúcej súčasnosti. Hrdinu pred smrťou zachráni pád do polootvoreného masového hrobu a divák v kine sa napcháva čipsami. Hmm, sú nejaké presolené.
