|
Lukáš Latinák ako Rómeo uprostred, vľavo Juraj Kemka ako Benvolio, vpravo Miroslav Noga ako Chórus. FOTO - PETER BREINER |
Divadlo Astorka Korzo 90 Bratislava m William Shakespeare: Rómeo a Júlia m Preklad: Ľubomír Feldek m Dramaturgia: Andrea Domeová m Hudba: Richard Dvořák m Scéna: Tomáš Rusín m Scéna: Zuzana Rusínová m Réžia: Jan Antonín Pitínský m Hrajú: Lukáš Latinák, Lucia Gažiová, Zuzana Kronerová, Boris Farkaš, František Kovár, Szidi Tóbiás, Peter Šimun, Juraj Kemka, Róbert Jakab, Marián Miezga, Ady Hajdu, Matej Landl, Lucia Vráblicová a ďalší m Premiéra 12. apríla
Rómeo a Júlia - najsmutnejší príbeh o láske!
Smutné to nakoniec bolo, aj keď režisér Jan Antonín Pitínský urobil všetko preto, aby sme sa popri vraždení aj nasmiali. To bolo istotne aj Shakespearovým zámerom, v tom sa Pitínský nemýlil. Ibaže takto?
Rómeo sa pri veršoch o láske napcháva hot-dogom, počas balkónovej scény si Rómeo a Júlia vymenia pozície, on hore, ona dolu, Capuletová vyzerá, že má problémy s psychotropnými látkami, Paris je absolútny ťulpas. PR celej produkcie a kontakt s divákmi mal na starosti Miroslav Noga v úlohe šaša, konferenciera, osudu, chóru, prosto chlapca pre všetko.
Noga mal jeden kútik pier vykrútený nahor, druhý zas nadol - nápadov tam síce bolo aj na tri tragikomédie, ale boli kŕčovité, ukričané, silené! Ak skúsení herci prehrávajú rovnako ako začiatočníci, musí to byť režijný zámer. Šanca, že sa to trochu usadí, je malá. Väčšia, že všetci zachrípnu.
Keby sa to všetko odohrávalo v továrenskej hale či na nádvorí hradu, ešte by som chápala zvolené nastavenie hlasitosti. V sále s niekoľkými radmi to bol priamy útok na diváka. Seď, my ti už vtlačíme všetky tie písmenká do ucha, nech to trvá, koľko trvá.
Celá náročná inscenácia padla trochu za obeť základnému režijnému nápadu. Je síce pekné umiestniť dej do fleuretového klubu, ak sa to však nijako nevyvíja ani nevyužíva, po desiatich minútach nás to prestane baviť. Sľúbená elegantnosť šermu sa do choreografie Anety Michalčíkovej nepretransformovala. Hudba Richarda Dvořáka bola mdlá, scéna Tomáša Rusína nevýrazná, kostýmy priveľmi limitované šermiarskym úborom, hoci treba uznať, že ochranný štít ako maska smrti fungoval.
Napätie medzi mladými Capuletmi a Montekmi bolo však dosť autentické, na úrovni klubu bitkárov. Tybalt Róberta Jakaba, ale predovšetkým Mercutio Mariána Miezgu istý čas držali hru. Keďže fleuretom sa dá asi ťažko celkom súpera zabiť, pristúpilo sa k pästným súbojom. Je však škrtiť to isté, ako náhodne bodnúť?
Lukáš Latinák síce do postavy Rómea skočil priamo od svojich čertíkov, paradoxne však nebol hlavným problémom inscenácie. Júlia Lucie Gažiovej nemala byť naivná a neskúsená, nebola však ani tak nad postavou Júlie, ako by dokázala. Peter Šimun sa do stelesnenia kniežacej rozhodnosti musel siliť, Zuzana Kronerová by bola skvelou dojkou, keby ubrala na expresivite.
Súhlasím, že láska je pekná, ale nanebovzatím milencov sa to celé tiež nemuselo skončiť.
Občas sa stane, že ako diváci podľahneme aj menej invenčnému nápadu. Primitívne, ale účinné, pripustíme. Na túto produkciu platí skôr opak - rafinované, ale nefunkčné.
