John Madden na benátskom filmovom festivale. FOTO - REUTERS
Režisér JOHN MADDEN (1949), rodák z britského Portsmouthu, úspešný filmový, rozhlasový a divadelným režisér, pôsobiaci rovnako v Británii aj v USA. Vrcholom jeho filmovej tvorby sa stala roku 1998 romantická komédia Zamilovaný Shakespeare, ocenená siedmimi Oscarmi a tromi cenami BAFTA. O tri roky neskôr mala premiéru jeho adaptácia knižného bestselleru Mandolína kapitána Corelliho a vlani uviedol na benátskom festivale psychologickú drámu Dôkaz. Náš rozhovor sa uskutočnil na benátskom Lide tesne pred slávnostnou premiérou.
Čo vás, známeho divadelníka, priviedlo k filmu?
"Vždy som bol očarený pohyblivými obrázkami, odjakživa som chcel nakrúcať filmy a robil som všetko pre to, aby sa tento sen stal skutočnosťou. K filmu som sa prepracovával cez rozhlas, divadlo, televíziu. Aj môj prvý film Wings vznikol podľa rozhlasovej hry, potom mi ponúkli, aby som ju inscenoval v divadle a napokon som dostal možnosť nakrútiť podľa nej film. Predloha bola taká vynikajúca, že bolo možné zakaždým ju stvárniť úplne inak. Bolo to ako tri rôzne riešenia tej istej rovnice. Matematika obrazov, slov, citov. To isté sa teraz zopakovalo s Dôkazom."
Každý váš film sa odohráva v inom historickom období. Je to zámer?
"Skôr náhoda alebo nejaký prejav podvedomia. Nevyberám si námety podľa obdobia, v ktorom sa odohrávajú, ale podľa postáv a príbehov, ktoré prežívajú. Pravda však je, že minulosť ma láka, pretože je uzavretá, tvorca ani divák pre pochopenie nepotrebujú bezprostrednú skúsenosť z prvej ruky."
Nazdávate sa, že bez prítomnosti veľkej americkej hereckej hviezdy nemôže byť film medzinárodne úspešný?
"Nemyslím si, že je to tak. K určitej dobrej látke patria určití dobrí herci, s tým nemá národnosť čo robiť. Hoci - rozhodujúci je americký trh a na ňom sa neamerické filmy uplatňujú len ťažko. No i tak som presvedčený, že podstatný je príbeh, spôsob rozprávania, atmosféra. Nie všetky dobré filmy bývajú drahé a nie všetky drahé filmy bývajú úspešné. Ja sa usilujem podriadiť výber hercov stvárňovanej látke."
Máte svojich obľúbených hercov, s ktorými rád spolupracujete - ako s Gwyneth Paltrow?
"Samozrejme, vždy sa mi dobre pracuje s ľuďmi, s ktorými sme sa spoznali už pri predchádzajúcej spolupráci a vieme, že si môžeme navzájom dôverovať. Mimochodom, nie je ich veľa, dajú sa zrátať na prstoch jednej ruky. Ale Gwynnie je medzi nimi. Kedysi dávno neprešla sitom výberu do jedného môjho filmu. Až potom sme spolu nakrútili Zamilovaného Shakespeara a v roku 2002 sa mi ju podarilo presvedčiť, aby prijala rolu Catherine v londýnskej divadelnej inscenácii Dôkaz, ktorú som režíroval."
Kedy ste sa rozhodli, že Dôkaz nakrútite ako film?
"V čase, keď sme pripravovali v Londýne inscenáciu, dostal som ponuku od štúdií Miramax, ktoré vlastnili práva na sfilmovanie hry. Najskôr som chcel odmietnuť, zdalo sa mi nemožné robiť dve také rozdielne veci odrazu, ale potom som si začal kdesi hlboko v mysli ukladať nápady. Už vtedy som si uvedomoval, že rozmýšľam filmovo a niektoré obrazy vidím akoby cez kameru. Samozrejme, tá skutočná práca na filme sa začala až po dokončení inscenácie. Nájsť správny preklad do filmového jazyka bolo zábavné a dobrodružné. Napokon som o filme začal premýšľať v matematických pojmoch: problém, rovnica, riešenie, domnienka, dôkaz."
Matematika je takmer pravý opak dramatického umenia. Vedeli ste, ako ju premeniť na filmové obrazy?
"Matematika umožňuje riešiť nepredstaviteľne zložité problémy na základe presných a prísne dodržiavaných pravidiel. Hypotézy sa podrobujú sériám dedukcií, ktoré, ak sledujú správnu cestu, vrcholia v jednoznačnom výsledku: dôkaze. Vo filme konfrontujeme túto myšlienku so živým svetom každodennej reality, kde jednoznačných dôkazov niet."
Čísla a divadelná scéna alebo filmové plátno sa zdajú nezlučiteľné.
"Áno, ale keď si uvedomíte, že pre matematikov sú práve čísla ich spôsobom kontaktu, vzťahov s okolím, vyzerá to celkom lákavo. Divadlo a film ponúkajú veľa možností odkryť, zobraziť tento fascinujúci svet."
Kritika často označuje Dôkaz ako ženský film. Veríte v jeho existenciu?
"Verím, že sú snímky, ktoré viac zaujmú a oslovia diváčky ako divákov, ale nie som si istý, či toto je jedna z nich. Samozrejme, môžeme povedať, že je to príbeh o prebúdzaní ženskej identity, premene dievčaťa na zrelú ženu, o uvedomovaní si svojho miesta vo svete, ale nerád by som ho obmedzoval len na ženskú časť publika."
