Mama džezu - Ella Fitzgerald

BRATISLAVA 24. apríla (SITA) - Americká speváčka Ella Jane Fitzgerald, známa aj ako Lady Ella, sa narodila 25. apríla 1917 v Newport News v americkom štáte Virginia. Zaradila sa k speváčkam s najväčším vplyvom na vývoj džezu a patrila k najfamóznejším vokalistkám 20. storočia.

Ella mala rozsah troch oktáv, čistý hlas, bezchybné frázovanie a skvelú intonáciu. Dokázala výborne improvizovať. Získala trinásť sošiek Grammy, stala sa držiteľkou národného ocenenia Medaila umenia a Prezidentskej medaily slobody. Prvú si prevzala z rúk prezidenta Ronalda Reagana a druhú jej udelil George H. W. Bush.

Jej otec William a matka Temperance (Tempie) sa odlúčili krátko po jej narodení. Ella sa s matkou a jej novým priateľom Josephom Da Silvom presťahovala do Yonkers v New Yorku. Jej nevlastná sestra Frances Fitzgerald sa narodila v roku 1923. O deväť rokov neskôr zomrela Ellina matka na následky dopravnej nehody. Nakrátko sa o ňu staral Da Silva, ale napokon za ňu poručníctvo prebrala Tempiena sestra. Onedlho Da Silva zomrel na srdcový infarkt. Odvtedy žila Frances znova s Ellou pod jednou strechou. Po týchto ranách osudu sa Ella dramaticky zhoršila v škole. Po konflikte s políciou ju poslali na prevýchovu do polepšovne. Ella ale utiekla aj odtiaľ a istý čas žila ako bezdomovec.

Ako speváčka debutovala 21. novembra 1934 v harlemskom divadle Apollo. Stala sa jednou z hlavných hviezd programu začiatočníkov Amateur Nights. Na pódiu mala pôvodne iba tancovať s duom Edwards Sisters, no ona začala spontánne spievať v štýle svojho veľkého vzoru Connie Boswell.

V januári 1935 vystupovala celý jeden týždeň so skupinou Tinyho Bradshawa v Harlem Opera House. Stretla sa s frontmanom a zároveň bubeníkom kapely Chickom Webbom, ktorý predtým najal speváka Charlieho Lintona. Keď ale počul Ellu, ponúkol jej, aby s nimi vystúpila počas večierku na Yaleskej univerzite. Ella uspela a Webb ju najal, aby s nimi cestovala po USA za 12,5 dolára na týždeň. V tom istom roku začala pravidelne vystupovať s Webbovým orchestrom v harlemskom Savoy Ballroom. Nahrali spolu niekoľko hitov ako If You Can't Sing It, You'll Have to Swing It (Mr. Paganini), či Love and Kisses. Popularitu si zabezpečila v roku 1938, kedy vznikla skladba A-Tisket, A-Tasket. Keď o rok neskôr Webb zomrel, skupina pokračovala v koncertovaní pod novým názvom Ella Fitzgerald and Her Famous Orchestra.

Sólovú kariéru odštartovala v roku 1941. Až do roku 1955 bol jej manažérom zástupca nahrávacej spoločnosti Decca - Milt Gabler. V tom čase ju zaregistroval aj džezový impresario Norman Granz a Ella s ním v tomto období často vystupovala. V roku 1955 opustila značku Decca a jej nový manažér Granz vytvoril džezovú nahrávaciu spoločnosť Verve. Do roku 1964 pre Verve nahrala osem albumov skladieb popredných džezových hudobníkov. Vyšli jej albumy Ella at the Opera House, Ella in Rome, Ella in Berlin, Ella and Duke at the Cote D'Azur a iné. Veľkým míľnikom v jej živote nepochybne bola séria koncertov pod vedením Normana Granza známych ako Jazz at the Philharmonic (JATP). Verve v roku 1963 kúpila firma MGM, ale v roku 1967 sa jej nepodarilo obnoviť kontrakt s Ellou. Ďalších päť rokov nahrávala pod značkami viacerých spoločností. Rozšírila svoj džezový repertoár, naspievala album Brighten the Corner, kresťansky ladený Misty Blue a iné. Prekvapením aj pre ňu samú bol úspech albumu Jazz at Santa Monica Civic '72, znova pod Granzovým vedením spoločnosti Pablo Records. Pre túto spoločnosť nahrala viac ako dvadsať albumov.

Ella spolupracovala s viacerými autoritami džezu, Louisom Armstrongom, Joeom Passom, Countom Basiem a Dukom Ellingtonom. S Armstrongom nahrala tri štúdiové albumy Ella and Louis (1956), Ella and Louis Again (1957) a tretí tvorili skladby z Gershwinovho muzikálu Porgy and Bess.

Niekedy ju označujú za swingovú speváčku. Súvisí to s jej albumom Ella and Basie! z roku 1963, ktorý naspievala s Countom Basiem. Aranžmány jej písal Quincy Jones. Dvojica sa stretla aj v roku 1972 pri natáčaní albumu Jazz at Santa Monica Civic '72 a albumoch

Digital III at Montreux, A Classy Pair a A Perfect Match. S Passom nahrala štyri albumy. Od začiatku jej kariéry bolo zrejmé, že klavírny sprievod podporí čistotu jej hlasu, ale nikto nečakal, že gitara bude ešte silnejšia. S Ellingtonom nahrala tiež štyri albumy. Po jej boku si zahrali aj trubkári

Roy Eldridge, Dizzy Gillespie, gitarista Herb Ellis, klaviristi Tommy Flanagan, Oscar Peterson, Lou Levy, Paul Smith, Jimmy Rowles a Ellis Larkins. Jej najväčším úspechom však mohla byť spolupráca s Frankom Sinatrom. Spolu sa však objavili iba na niekoľkých predstaveniach a v televíznych show.

Ella sa čiastočne presadila aj ako herečka. Objavila sa napríklad v džezovom filme Blues, filmoch Ride 'Em Cowboy, St. Louis Blues, Let No Man Write My Epitaph.

Jej kritici tvrdia, že aj keď celý život spievala o dokonalých romancách, nikdy žiadnu neprežila. Skutočný vzťah bol pre ňu neznámym pojmom. Vydala sa dvakrát, ale je možné, že sa vydala aj tretí raz. V roku 1941 povedala "áno" Bennymu Kornegayovi, ktorého neskôr obvinili z podvodov a predaja drog. Manželstvo rýchlo anulovali. Druhý raz sa vydala v roku 1947 za chýrneho basistu Raya Browna. Adoptovali si syna Ellinej nevlastnej sestry, ktorého nechali pokrstiť ako Raya Browna, juniora. O niekoľko rokov sa rozviedli. Dôvodom bola pracovná vyťaženosť.

V júli roku 1957 agentúra Reuters informovala, že Fitzgerald sa tajne vydala za Nóra Thora Einara Larsena. Prenajala si dokonca aj byt v Oslo, ale skoro na neho zabudla. Larsena totiž odsúdili za krádež na päť mesiacov tvrdých prác.

Vo vyššom veku Ella v dôsledku cukrovky oslepla. V roku 1993 jej amputovali obe nohy a o tri roky neskôr skonala vo veku 79 rokov. Pochovaná je na Inglewoodskom cintoríne v Kalifornii. Jej ocenenia a osobné dokumenty sú uložené v Smithsonianskom Inštitúte, knižnici Bostonskeju univerzity a Kongresovej knižnici. "Je iba jedna vec, ktorá je lepšia ako spievanie a to je viac spievania," tvrdila Ella.