Vo štvrtok sa v priestoroch viedenskej Gasometer Halle uskutočnil jeden z vrcholných koncertov tohoto roku. Paul Weller, ktorého ako ikonu velebia a za vzor udávajú unisono všetky gitarové kapely od deväťdesiatych rokov (The Stone Roses), cez Oasis generation až po dnešných britpopových Arctic Monkeys, tu odohral spolu so svojou sprievodnou skupinou koncert v rámci turné, ktoré sprevádza vydanie albumu As is now. Pre 47-ročného Paula Wellera znamenal rok 2006 nielen vydanie už ôsmeho sólového albumu ale aj získanie najvyššieho britského ocenenia Brit Awards - ceny za celoživotný prínos v hudbe. Nasledoval tak takých interpretov ako John Lennon, David Bowie či The Who a predbehol Paula McCartneyho, ktorého meno sa očakávalo ako víťazné.
Paul Weller, pôsobiaci na hudobnej scéne 29 rokov, pôvodne frontman skupín The Jam a The Style Council, dostával divákov do varu svojim energickým prejavom a vyhrávkami gitarového virtuóza. Počas koncertu pôsobivo striedal rýchle gitarové rífy s barovo-jazzovými polohami pri akustickej gitare a klavíri. Vystúpenie každým momentom potvrdzovalo, že je nielen skvelý pesničkár a spevák, ale tiež veľmi agilný hudobník. Jeho osobitý prejav s neodmysliteľnou cigaretou a pohárom v ruke a sympatická žoviálna komunikácia s viedenským publikom sa postarali o príjemnú atmosféru. Wellerova gitarová smršť a sugestívny spevácky prejav sa opierali o sprievodnú skupinu, ktoré vzácne nevýstredne, no zároveň veľmi suverénne zvládala sekundovať frontmanovi. Výsledkom bolo balansovanie medzi takmer punkovými gitarovkami a skladbami približujúcimi sa jazzovým improvizáciám.
Prídavky v podobe jeden z najväčších hitov The Jam Town called Malice a sólového The Changingman už len definitívne uzavreli dvojhodinovú show, ktorá ukázala Wellera v skvelej muzikantskej forme, potvrdila opodstatnenosť spomínanej ceny, no zároveň naliehavo pripomenula, že Weller nie je len ten geniálny basgitarista z The Jam, ako si ho môžeme pamätať od sklonku 70- tych rokov, ale viac ako do spomienkových siení slávy patrí na koncertné pódia.
 |
 |
foto: Miroslav Hudák
