BRATISLAVA 1. mája (SITA) - V utorok, 2. mája, si Slovensko pripomenie 11. výročie smrti hudobníka, skladateľa, speváka, textára, tvorcu filmovej hudby, dramaturga, režiséra, autora námetov a scenáristu Deža Ursinyho.
Ursiny sa narodil 4. októbra 1947. "Ako dieťa bol veľmi bystrý, mal ohromnú pamäť... Keď išiel do školy, vedel čítať aj písať," píše v knihe o detstve svojho syna Elena Ursinyová. Malý Dežo vraj rád chodil po horách, chytal s otcom motýle a robil si z nich zbierky. Od roku 1962 študoval na elektrotechnickej priemyslovke. V čase, keď mal koketovať s dievčatami, zamiloval sa do rock 'n' rollu. Svoju prvú gitaru mal už od roku 1958. Počas strednej školy muzicíroval s Antonom Lančaričom a skupinou Fontána. Onedlho sa spriatelil s Mariánom Bednárom a Miroslavom Bedrikom zo skupiny Jolana. Koncom roku 1963 vznikla skupina The Beatmen. O dva roky neskôr už koncertovali v pražskom Divadle Spejbla a Hurvínka na Vinohradoch a v máji toho istého roku vystúpili v pražskom divadle Rokoko. Skupina The Beatmen sa zviditeľnila aj vystúpením počas premiéry filmu Eduarda Grečnera Nylonový mesiac. V tom istom roku vyšli aj dve ich SP platne. Skupina sa zapísala do svetových dejín hudby ako vôbec prvá kapela z východného bloku, ktorá koncertovala na západe. Historický koncert sa konal v roku 1966 v Mníchove. Na jar vystúpili ako predkapela na slávnom koncerte Manfreda Manna v bratislavskej Športovej hale. V tom čase sa študent Ursiny okrem iného pripravoval aj na skúšku dospelosti. Zmaturoval 18. júna 1966. Onedlho sa The Beatmen a Ursiny rozišli a kapela odišla odcestovala do západného Nemecka.
Činorodý Ursiny založil v lete 1966 novú kapelu, ktorej členmi boli Peter Mráz, Peter Koreň, Ľudovít Nosko a on. V skutočnosti však bola skôr teoretickým hudobným zoskupením. V tom čase začal spolupracovať aj s Fedorom Frešom, s ktorým chcel vyhľadávať nové hudobné talenty. V roku 1967 začali skúšať hudobníci, z ktorých neskôr vznikla skupina The Soulmen. Dežo sa neuspokojil a prihlásil sa na vysokú školu. Jeho cieľom bolo štúdium odboru filmovej a televíznej dramaturgie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Keďže pri prijímacích pohovoroch obstál úspešne, od septembra bol poslucháčom prvého ročníka. Počas leta pred Dežovým nástupom na vysokú školu vznikli The Soulmen oficiálne. Ich prvý koncert sa konal 30. októbra a onedlho vystúpili aj na prvom československom beatovom festivale v pražskej Lucerne. The Soulmen sa stal najlepšou skupinou festivalu. Kapela brázdila nielen po Československu a Maďarsku, ale absolvovala aj zájazd do Rakúska. Koncom mája 1968 vyšlo ich prvé EP, no následne sa skupina rozpadla. V reakcii na to vznikla nová formácia The New Soulmen. Ani toto zoskupenie však netrvalo dlho a po roku sa rozpadlo.
Ursiny začal koncertovať sólovo, keď jeho jediným sprievodcom na pódiu bola gitara. V tomto období sa zoznámil s Jarom Filipom, s ktorým začal v roku 1970 skúšať s kapelou Provisorium. Okrem nich dvoch boli súčasťou skupiny Marcel Daniš, Peter Mráz a Rasťo Vacho. Už v októbri sa však Ursiny rozhodol rozpustiť aj túto zostavu. O mesiac neskôr už skupina hrala v zostave: Ursiny - Filip - Mallý - Daniš, no aj táto formácia mala iba krátke trvanie. Odohrali spolu iba dva koncerty. Názov Provisorium sa ale objavil na platni, ktorá vznikla v júni 1972. Autorsky sa pod ňu podpísali Dežo Ursiny a Juraj Lihosit. Platňa vyšla v roku 1973, kedy Dežo ukončil aj svoje štúdium na VŠMU. Potom sa prihlásil do konkurzu na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu Slovenskej akadémie vied. Začiatkom roku 174 nastúpil ako dramaturg krátkeho filmu na Kolibu. Okrem toho začal spolupracovať so speváčkou Milkou Došekovou a zblížil sa s Ivanom Štrpkom. V tom istom roku nakrútil svoju prvú hudbu ku krátkometrážnemu filmu Jarmok márnosti.
Keď mal Dežo v roku 1975 nastúpiť na povinnú vojenskú službu, s priateľom Dušanom Mitanom, rozhodli sa utiecť na psychiatrickú kliniku. V tom istom roku sa mu ešte podarilo zhudobniť Štrpkové texty na prvú časť plánovanej trilógie Gondwana - Laurasia - Pangea. Ako tvorca hudby k filmu sa prezentoval aj v roku 1977, kedy zhudobnil krátky film Juraja Jakubiska Bubeník červeného kríža. Vytvoril vtedy aj hudbu k filmu Řeknem si to příští léto a začal nahrávať platňu Pevnina detstva. Spoznal sa s Pavlom Daněkom, čím položili základný kameň skupiny Burčiak. V roku 1978 pracoval na platni Nové mapy ticha, vyšla mu platňa Pevnina detstva a zároveň nahrával hudbu k televíznej inscenácii Anonym. Burčiak začal koncertovať v roku 1979, Ursiny pokračoval v nahrávaní iných platní ako aj hudby k filmom. Podpísal sa aj pod najznámejší slovenský televízny muzikál Neberte nám princeznú.
Ursiny neustrnul ani v 80. rokoch. Mnohí si isto spomínajú na utajený koncert Burčiaku v pražskom PKOJF, čo bolo jeho prvé vystúpenie v Prahe po desiatich rokoch. Skupina prestala svoje pomenovanie používať v roku 1981, keď ukončila aj spoluprácu s Pavlom Daněkom. Ursiny sa stále intenzívnejšie venoval filmovej hudbe a jeho prístup je citeľný napríklad v hudbe k televíznemu muzikálu Niekto ako ja, filme Stupně poražených a Zakázané uvoľnenie. Koncom septembra 1988 vystúpil po siedmich rokoch so skupinou Plus.
Prelomový rok 1989 bol zvlášť zlomový pre Deža Ursinyho. Zatiaľ čo v apríli ešte koncertoval so skupinou Plus na spoločnom koncerte slovenských skupín, nazvanom Halušky s pepsikolou, v októbri ho museli hospitalizovať na onkológii, kde sa podrobil operácii jazyka.
Zmeny v jeho osobnom a profesijnom živote nastali aj v roku 1991, keď ho prepustili zo Slovenskej filmovej tvorby Koliba. Aj v ďalšom období však zostal činný, vyšli mu albumy Do tla a Ten istý tanec, stále pracoval na filmoch a to aj ako režisér.
Začiatkom októbra 1994 absolvoval pobyt na Filipínach, kde sa liečil. V januári a februári 1995 ešte natáčal film Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda a 2. mája vo svojom bratislavskom byte zomrel.
