MIRO GAVRAN (1961) žije v Záhrebe, kde vyštudoval dramaturgiu na Akadémii divadla a filmu. Jeho najhranejšou hrou sú Lásky Georgea Washingtona, ktorá mala 27 premiér v 14 krajinách sveta, z komédií je najpopulárnejšia Muž mojej ženy. V preklade Jána Jankoviča mu na Slovensku vyšli dva súbory hier a román Judita.
FOTO SME - PAVOL MAJER
Žiadny dramatik by nebol svetový, keby s hercami nedýchal rovnaký prach, myslí si Miro Gavran Pomaly viac ako Shakespeare či Čechov sa na Slovensku hrá Chorvát MIRO GAVRAN (1961). Pred týždňom sem prišiel na premiéru svojej hry Hľadá sa nový manžel v Divadle West, premiéra ďalšej jeho hry Keď umiera herec bude v júni v prešovskom Divadle Jonáša Záborského.
Gavrana poznajú aj v Košiciach, vo Zvolene či v Trnave, kde bol v roku 2003 aj festival jeho hier - Gavranfest. O svojej krajine, politike i o ženách rozprával pre denník SME.
Akceptujete, že vašu tvorbu zaraďujú do bulváru?
"Mám aj ľahké komédie, ktoré si nerobia nároky meniť svet, ale aj trochu zložitejšie tragikomédie. Spočiatku som písal iba drámy. Keď sa však v Chorvátsku začala vojna, preorientoval som na komédie. Dnes to striedam. Aj komédie však beriem veľmi vážne."
Nemali ste chuť vyjadrovať sa k balkánskej vojne?
"Napísal som o nej len jednu komédiu a poviedku, hoci moji rodičia boli vyhnaní zo svojho domova a brat bol vo vojne. Človek sa nesmie hrabať v starých ranách. Podstata života je odpúšťanie."
Chorvátsko je katolícka krajina, čo pre vás znamenajú náboženské témy?
"Náboženská kultúra patrí k dejinám európskeho umenia a literatúry. Každá generácia sa musí biblických tém zmocniť, aby našla odpovede na súčasné otázky. Päť rokov, počas ktorých som písal trilógiu Judita, Ján Krstiteľ a Pontský Pilát, bolo nádherných. Študoval som židovské zvyky i život v starom Ríme a našiel som veľa podobností s tým, čo sa dnes deje, pozitívnych i negatívnych."
Ak píšete román, nechýba vám okamžitá reakcia publika?
"Pre drámu či prózu sa nerozhodujem racionálne. Na drámach zarobím štyrikrát viac ako na próze, niekedy mi je príjemnejšie napísať niečo, čo už nikto po mne nemení. V tom je zas pôvab, krása ale i prekliatie písania pre divadlo."
V čom vidíte recept na dobre napísanú hru?
"Dobrý príbeh, presvedčivé postavy a živý dialóg. Veľa času som strávil na skúškach s hercami. Nikto by sa nestal svetovým dramatikom, keby s hercami nedýchal ten istý prach. Od stola sa dá napísať možno román či poézia, ale nie hra. Už ako študent dramaturgie som pracoval s kolegami na škole, neskôr som sa oženil s herečkou, založili sme kočové divadlo, prešli sme spolu tisíce kilometrov."
Neznamená to pre dramatika smrť, ak sa ožení s herečkou?
"Naopak, doma hovoríme o divadle veľmi veľa. V hre Keď umiera herec, hovorí herec herečke, že dobré hry napísali herci. Herečka reaguje, že Čechov nebol herec. Odpoveď znie, že mal manželku herečku. Také skúsenosti sa neprenášajú cez posteľ, oponuje herečka. Herec reaguje: Prenášajú, a ešte ako."
Čo všetko viete o ženách?
"Ak má niekto niekoho rád, môže si dovoliť písať o ňom aj kritickejšie. V hre Všetko o ženách som bol voči vám trochu ironickejší. Keď sa na to niektoré ženy sťažovali, odkázal som im, aby počkali, kým nenapíšem hru Všetko o mužoch, čo som aj minulé leto urobil. Myslím, že muži budú voči tejto hre ešte kritickejší."
Vo svojich hrách veľmi často využívate historické postavy. Počítate s tým, že sú známe?
"Ak o nich píšem, najprv si všetko naštudujem, a vzápätí na to zabudnem. Svojim hrdinom potom dávam emócie súčasných ľudí. Je zaujímavé, že iba jedna z Shakespearových hier sa odohráva v Anglicku jeho doby. Dnes však všetky vypovedajú o tom, čo vtedy jeho súčasníci cítili."
Aký máte vzťah k politike?
"Spisovateľ by sa mal vyjadrovať cez svoje dielo tak, aby sa to nepodobalo na politický prejav. Ja sa politiky stránim, posledných trinásť rokov som na voľnej nohe a žijem výlučne z toho, čo napíšem."
Nie všetci si to môžu dovoliť.
"Nie, v Chorvátsku najčastejšie pracujú ako novinári alebo sú na univerzitách. Nebesá boli voči mne blahosklonné, na oplátku som bol zas pracovitý. Nikdy som si nesadol k písaniu z donútenia, bez nápadu. Dnes žijem solídny život strednej triedy. Nešoférujem, nepijem kávu, nefajčím, a som vegetarián."
