Vždy začínam malým detailom

DAVID MAAYAN, režisér a učiteľ réžie a herectva (Tel Aviv, Haifa, Shlomi), momentálne žijúci vo Viedni, je jedným z najvýznamnejších súčasných izraelských režisérov, nositeľ mnohých divadelných ocenení, pravidelne pozývaný na významné medzinárodné festivaly. Minulý týždeň bol hosťom bratislavského festivalu Nová dráma.

Od polovice 90. rokov ste sa stali hviezdou najvýznamnejších európskych festivalov ako Theaterspektakel v Zürichu, Wiener Festwochen a ďalších. Kedy ste ako izraelský divadelník prekročili európske hranice?

Myslím, že vtedy, keď som robil divadelný projekt Arbeit Macht Frei Vom toitland Europa s témou holokaustu a jeho vplyvu na súčasných Izraelčanov. Roky to bolo veľké tabu v Izraeli aj Európe. Chcel som urobiť divadlo, ale nielen to, aj umelecký nástroj pre akýmkoľvek spôsobom zainteresovaných ľudí, ktorý by im pomohol priblížiť sa k tejto téme, vyrovnať sa s ňou, začať ju hojiť a dokonca môcť sa počas tohto procesu aj zasmiať.

Ako režisér, autor (spoluautor) aj scénograf uprednostňujete autentické miesta, históriu, príbehy, spomienky, hercov, ktorí nemusia byť profesionáli. Svoje inscenácie pripravujete mesiace. Prečo? Ako si tieto priestory, príbehy, ľudí vyberáte?

Vždy začínam nejakým malým detailom. Starý obrázok, neurčitá spomienka. Keď vytváram priestor inscenácie, začínam s prázdnym priestorom. Potom nájdem kus dreva a spájam ho s iným kusom dovtedy, kým je skladačka hotová. Je to ako rastlina. Ocitne sa v pôde, začne rásť. Od tejto chvíle všetko prichádza v pravý čas: ľudia, príbehy, miesta.

Na Slovensku nevieme veľa o izraelskom divadle. Ako by ste ho mohli charakterizovať?

Divadelná kultúra v Izraeli je dvojaká. Prvá, hlavná časť je normálna a konvenčná. Veľké divadlá medzi sebou bojujú dosť nudnými a nezmyselnými inscenáciami. Hlavnou motiváciou je asi súťaživosť divadelných manažérov. Tento postoj nájdeme aj v hlavných divadelných školách. Všetko sa meria podľa výsledku. Druhá časť zdôrazňuje kvalitu a orientuje sa na proces. Môžete tu nájsť smerovania k forme a estetike aj iné, sledujúce obsah a témy. Iba zopár kombinuje oba prístupy.

Pôvodná izraelská divadelná kultúra je pomerne mladá. Je to cítiť?

Áno, väčšina je imitáciou starších bratov z Izraela a zahraničia. Iba niektoré diela sú skutočne pôvodným a autentickým prejavom súčasnej izraelskej kultúry. Množstvo divadelných aktivít sa však objavuje všade, v rôznych farbách aj rôznych komunitách. Vo všeobecnom chaose však môžete vypátrať aj nejakú logiku a zaujímavé a hodnotné divadlo.

Rodinný život vás nedávno priviedol do Viedne. Vaše posledné inscenácie hry Rodinný stôl sústredili vašu pozornosť aj záujem verejnosti na viedenských emigrantov z rôznych krajín. Ako sa cítite vo Viedni?

Dobre a som šťastný. Svoje umelecké skúsenosti a myšlienky mám podobné s inými. Môžem pokračovať vo svojej práci aj v medzinárodnom meradle. Povzbudzuje ma, že tieto myšlienky a divadelný jazyk pôsobia aj mimo mojej krajiny.

Viete si predstaviť, že by ste mohli pracovať na Slovensku?

Rád by som sa o ňom dozvedel viac. Hranice poznania sú flexibilné. Vždy som sa rád učil a posúval svoje hranice. Áno, viem si predstaviť, že by som tu pracoval. Teraz je to reálnejšie než predtým.

Autor: Anna Grusková(Autorka je dramaturgička)