Napriek skutočne bohatej ponuke atrakcií maďarského hlavného mesta chcú mnohí spoznať hrôzy diktatúr.
Medzi návštevníkmi Domu teroru, otvoreného od 24. februára, dňa spomienky na obete komunizmu, sú nielen Maďari. Do múzea, ktorého budova č. 60 slúžila dvom diktatúram, niekoľkomesačného teroru nyilasiovcov a neskôr desiatky rokov trvajúcej komunistickej diktatúre, prichádzajú návštevníci takmer z celého sveta. V tejto budove väznili, vypočúvali, mučili ale aj zabíjali režimy nepohodlných ľudí.
Hostí po vstupe víta namierená hlaveň sovietskeho tanku T-54. Cieľom vybudovania takéhoto múzea bolo podľa usporiadateľov predstaviť hrôzy diktatúry tým, ktorí si nevedia predstaviť, že mohlo existovať obdobie, kedy sa nesmelo cestovať do Viedne, keď si človek mohol za politický vtip odsedieť tri roky, a kedy mohli bez dôvodu odvliecť, vypočúvať, väzniť, mučiť aj zavraždiť.
"Bol si už vnútri?", pýta sa familiárne neznámy päťdesiatnik zahľadený na sivú omietku budovy, ktorá pripomína farbu uniformy príslušníkov civilnej obrany. Budova má pod strechou čiernu manžetu, ktorá premieta na steny budovy alebo chodník, podľa polohy slnka, obrovský nápis TEROR. "Poznám takú pani, ktorú ešte v roku 1988 pravidelne vypočúvali v tejto budove," konštatuje neznámy a hovorí, že sa tam raz určite pôjde pozrieť. Návštevníci šokovaní expozíciou vo väčšine prípadov zapaľujú na prízemných oknách múzea sviečky, ktorými si uctievajú pamiatku obetí.
Maďarsko sa aj takýmto spôsobom vyrovnáva s tienistou stránkou svojej minulosti. Socialistická opozícia tvrdí, že zriadenie takéhoto múzea bolo predvolebným ťahom súčasnej vládnej garnitúry.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) juh
