Gregor Hološka (Faust) a Barbora Bazsová (Margaréta). FOTO - PAVEL PECHA |
Divadlo Jána Palárika Trnava l Geothe: Faust a Margaréta (Urfaust) l Preklad: Milan Richter l Dramaturgia: Mirka Čibenková l Scéna: Ján Zavarský l Kostýmy: Eva Farkašová l Hudba: Marián Vach l Choreografia: Jozef Dolinský ml. l Réžia: Michal Babiak l Hrajú: Gregor Hološka, Branislav Bajus, Barbora Bazsová a ďalší l Premiéra: 18. a 20. mája
Zmätený príbeh - tak označil Goethe prvú verziu svojho celoživotného diela, ktorá sa zachovala len vďaka istej dvornej dáme, čo si text mladého autora úhľadne opísala, i akémusi literárnemu vedcovi, čo ho po sto rokoch našiel a vydal pod názvom Urfaust.
Neuveriteľné! Osudy doktora Fausta ešte u nás neboli činoherne inscenované. Trnava si teda trúfla na slovenskú premiéru, pričom výsledok nie je, faustovsky povedané, celkom zatrateniahodný.
Režisér Babiak uviedol prakticky celý, dvadsať rokov starý, ale divadelne fungujúci preklad Milana Richtera. Režisér tému radikálne neaktualizoval, zvýraznil skôr dobový kolorit vrátane prvkov jarmočného i bábkového divadla. Objavuje sa aj čierny pes ako živý symbol zla. Aj choreografia akoby vychádzala z postojov porcelánových figúrok.
Dobovo inšpirované kostýmy dávajú produkcii eleganciu. Celá scénografia pripomína staré knižné ilustrácie či maľované kulisy barokového divadla. Základným prostredím je zborený chrám s prázdnom na mieste oltára. Scéna je doplnená už len obradným stolom, slúžiacim ako posteľ i katafalk, a spovednicou, ktorú najčastejšie okupuje Mefistofeles. Pri scéne zvádzania pribudne aj pekelne červený strom poznania. Faust a Margaréta sú symbolicky vyhnaní z vlastného raja, škoda, že podobný motív sme už v scénografii Jána Zavarského videli.
Faustovská túžba po poznaní je v tejto verzii textu ešte nie celkom dopracovaná, v centre deja je predovšetkým Grétka, ktorá je v rámci dobových predstáv potrestanejšia ako sám Faust. Dvadsaťpäťročného Goetheho trápili zjavne viac ženské osudy ako metafyzické problémy.
Sporným bodom inscenácie je hudobný plán Mariána Vacha, ktorý trpí značnou klišéovitosťou, čím posúva produkciu do gýču viac ako bednárikovské hviezdičky na horizonte. Pri pokrivkávajúcej speváckej interpretácii mohli teda inscenátori ich zaradenie pokojne prehodnotiť.
Naopak, samotné zvládnutie verša je u protagonistov dostatočne suverénne na to, aby sme mali pôžitok z počúvania. Barbora Bazsová ako Margaréta presvedčivo zvládla prechody od naivnej dievčiny cez odvážne milujúcu ženu až k šialenej Ofélii. Gregor Hološka je v postave Fausta rozpoltený medzi pokušením a zodpovednosťou. Jeho prejav je civilný, zvnútornený, v istých momentoch účelne rytmizovaný až karikovaný.
Branislav Bajus bol ako Mefistofeles možno na hranici čertíkovskej rutiny, celkovo však túto aj pohybovo náročnú úlohu zvládol nad očakávanie. Vynikajúcu hereckú etudku predviedla Edita Borsová v úlohe nádejnej vdovy Marty. Isté problémy s prirodzenosťou prejavu mal Študent Andreja Palka.
Prvé uvedenie Urfausta na Slovensku bolo určite výzvou. Trnavčania na ňu odpovedali poctivo, a nie bez zaujímavosti.
ZUZANA ULIČIANSKA