Azda najefektívnejším a emocionálne najsilnejším prejavom pádu starého režimu bolo prestrihávanie ostnatých drôtov na našich západných hraniciach. A v bývalej NDR rúcanie berlínskeho múru. Tým padla železná opona, nielen symbol, ale aj veľmi hmatateľné konkrétum neslobody a útlaku.
Celú túto obludnosť sa rozhodli zmapovať Alena a Tomáš Jílkovci, ktorí spolu so sedemčlenným kolektívom českých, moravských, slovenských a nemeckých historikov napísali knihu Železná opona. Československá státní hranice od Jáchymova po Bratislavu 1948 - 1989 (nakladatelství Miloš Uhlíř - Baset, Praha 2006).
Autori v pätnástich kapitolách podrobne, s vedeckou akríbiou a zároveň s popularizačným zámerom sledujú začiatky a vývin tohto "obranného valu", ktorým sa po dlhé roky diskreditoval pred celým svetom tzv. východný blok. V bývalom Československu malo oplotenie od Jáchymova po Bratislavu 930 kilometrov a za vyše štyridsať rokov sa stalo dejiskom mnohých tragédií hodných umeleckého spracovania. Ako uvidíme, aj to sa stalo.
Jednotliví autori zhromaždili obrovské množstvo dokumentárneho materiálu, ktorý umožňuje nazrieť do premysleného i prefíkaného systému, akým sa budovali hraničné pásma a ich "osadenstvo", Pohraničná stráž. Hneď od začiatku mali "narušiteľov" hraníc odstrašiť ploty z ostnatého drôtu, napúšťané neskôr elektrickým prúdom, ďalej nášľapné prekážky so signalizáciou, preorané pásy zeminy, strážne psy a dokonca mínové polia. No a vrcholom bol rozkaz strieľať na každého, kto neposlúchne výzvu vojaka.
Keďže okrem hraníc sa čiastočne otvorili aj archívy, autori sa dostali i k málo známym faktom, ktoré vypovedajú o technickej i ľudskej stránke hraníc. V knihe sa citujú viaceré osobné svedectvá zachránených utečencov, ktorí prejavili popri odvahe aj náramnú vynaliezavosť, no zároveň sa tu citujú výpovede strieľajúcich pohraničníkov.
Organickou súčasťou knihy je kapitola Obraz železnej opony v literatúre a filme, v ktorej dominujú hlavne beletristické práce českého spisovateľa Rudolfa Kalčíka. Poznačené sú síce dobovou ideológiou, no čoraz viac prevažuje dôraz na dobrodružnosť práce pohraničníkov. Šumava a hranice poslúžili ako téma aj Janovi Procházkovi, Ivanovi Kubíčkovi a ďalším autorom, z ponovembrového obdobia stoja za zmienku publikácie o bratoch Mašínovcoch. Boris Jachnin napísal druhú časť kapitoly o filme a tu sa vyskytuje taktiež veľa diel, ktoré poslúžili komunistickej propagande (Král Šumavy, Akce B, Třicet případů majora Zemana). Autor zaznamenal aj niekoľko zahraničných filmov venovaných tejto téme.
Kniha obsahuje veľa obrazového materiálu, jej súčasťou je DVD, takže po všetkých stránkach spĺňa kritérium úplnosti. Možno by stálo za to napísať aj kapitolu o tom, ako sa cez železnú oponu dostávali rozličné knihy, časopisy a iné prohibitá.
