BRATISLAVA 26. mája (SITA) - Filmový a divadelný herec, pedagóg, recitátor a porevolučný minister kultúry Ladislav Chudík oslávi v sobotu 27. mája svoje 82. narodeniny. Chudík sa narodil v Hronci pri Banskej Bystrici v rodine majstra valcovne v Podbrezovej. Lásku k umeniu mu vštepovali už rodičia - mama mu spievala, otec ho učil básne. Prvou Chudíkovou skúsenosťou na doskách, ktoré znamenajú svet, bolo účinkovanie v bábkovom Stražanovom divadle, kam chodieval s kamarátom. Napriek svojim snom, že bude strojvodcom, putoval do Kremnice na gymnázium. V tom čase už mal svoje meno ako recitátor a ochotnícky herec. Po maturite sa rozhodol pre slovenský a ruský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1944 zároveň študoval na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória v Bratislave. Popri dvoch školách bol elévom v Činohre SND. Ako dvadsaťtriročný už mal za sebou viac ako dvadsať postáv. V rokoch 1946 - 1951 pôsobil na novootvorenej Novej scéne, no neskôr sa opäť vrátil do SND, kde pôsobil až do roku 1996. V tomto období vytvoril množstvo charakterových postáv v Macbethovi, Herodesovi a Herodiade, Henrichovi IV., Ibsenovom Borkmanovi a ďalších inscenáciách. V rokoch 1963 - 1966 bol umeleckým šéfom činohry, po revolúcii v rokoch 1989 až 1990 ministrom kultúry, no za krátky čas sa vrátil späť k herectvu. Ladislav Chudík pôsobil ako pedagóg na Štátnom konzervatóriu a neskôr na VŠMU. Je autorom publikácie zasvätených článkov O herectve. Za svoje herecké výkony získal celý rad ocenení.
Krátko po vojne objavili Chudíka i filmári. Jeho prvou titulnou postavou bol až Kapitán Dabač v rovnomennom filme z roku 1959, no už predtým sa predstavil okrem iných aj v snímkach, Varúj...! (1947), Vlčie diery (1948), Kozie mlieko (1950), Neporazení (1956) a V hodine dvanástej (1958). K majstrom slovenskej kinematografie sa zaradil i stvárnením postáv vo filmoch ako Pieseň o sivom holubovi (1961), Polnočná omša (1962), Smrť prichádza v daždi (1965), Kým kohút nezaspieva (1972), Do zbrane, kuruci! (1974), Louis Pasteur (1977), Soľ nad zlato (1982), Putování Jana Amose (1983), či Všichni moji blízcí (1999). Nesmrteľným sa stal i vďaka úlohe primára Sovu v seriáli Nemocnice na kraji města (1977) a neskôr jeho prepracovanej podobe Nemocnice na kraji města po dvaceti letech (2003).
