MEDZINÁRODNE UZNÁVANÝ DŽEZMEN PETER LIPA OSLÁVI 63. NARODENINY

Otec slovenského džezu - Peter Lipa

BRATISLAVA 29. mája (SITA) - Spevák, skladateľ, organizátor i moderátor džezových podujatí a tiež dlhoročný dramaturg a promotér popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni Peter Lipa oslávi ...

BRATISLAVA 29. mája (SITA) - Spevák, skladateľ, organizátor i moderátor džezových podujatí a tiež dlhoročný dramaturg a promotér popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni Peter Lipa oslávi v utorok 30. mája svoje 63. narodeniny. Otec slovenského džezu a aktuálny držiteľ Aurela za Album roka, Obal roka, Producent roka, Zvukový záznam (všetko za platňu Lipa spieva Lasicu) a spevák roka v kategórii jazz and blues sa narodil v roku 1943 v Prešov. Napriek tomu, že už od roku 1956 pôsobil v Prešovskom amatérskom divadle, jeho kroky po maturite na Strednej priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach viedli na Stavebnú fakultu SVŠT.

Už počas vysokoškolských čias vystriedal Lipa niekoľko skupín. Pôsobil v kapele Struny, kde hrali študenti architektúry a Stavebnej fakulty SVŠT, spieval v študentskej skupine Istropolitana. Po ukončení účinkoval v zoskupení Blues Five, ktoré v roku 1968 získalo na 2. pražskom beatovom festivale cenu Objav festivalu. Svoje inžinierske vysokoškolské vedomosti využil pri práci v redakcii vedy a techniky v Československom rozhlase. Práve tá ho inšpirovala nastúpiť v roku 1975 na postgraduálne štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň pôsobil ako spevák a gitarista v Orchestri Gustáva Offermana, s ktorým pocestoval Švajčiarsko, Nemecko a Alžírsko. Začiatky Lipovej kariéry korenia aj v Revival Jazz Bande. Skupina spájala tradíciu so súčasnejším zvukom, oproti anglickej dixielandovej škole v ňom bolo viac swingu a blues. Po kapele Hej zapadol džezmen vo formácii Lipa - Andršt Blues Band. Príčinou popularity jej troch albumov Blues z lipového dreva (1984), Škrtni co se nohodí (1986) a Blues office (1988) bola schopnosť prihovoriť sa rockovému i džezovému publiku. Spojenie moderného elektrického blues s prvkami funky i džezu a živé vystúpenia sa stali hlavným ťažiskom a receptom na úspech.

V rokoch 1977 až 1990 sa hudobník stretáva so svojím dlhoročným spolupracovníkom Petrom Breinerom v skupine Combo Petra Lipu. Obaja stavili na komunikatívny pop džez, či funky džez, čoho dôkazom sú albumy Je to stále tak (1990) a Neúprosné ráno (1994). Koncom 90. rokov začal Lipa spolupracovať s mladšími hudobníkmi ako Boris Urbánek (skupina TUTU), Andrej Šeban a ďalšími poprednými inštrumentalistami: Ján Fabrický - bicie, Anton Jaro - basgitara, Juraj Bartoš - trúbka, Karol Lago - saxofón, Miroslav Binder - klávesy. So Šebanom nahral platňu Naspäť na stromy (1994), pri ktorej je evidentný príklon k blues a soulu. Spojením popredných revivalistických skupín Nový tradicionál a Revival Jazz Band vznikol v roku 1986 T + R Band. Ich repertoár bol charakteristický svojou farebnosťou - tvoril ho swing, úpravy vážnych skladieb, rock and roll, blues a podobne. So svojou hudbou zoznámili i publikum v Holandsku, Nemecku, Španielsku, Alžírsku, Grécku, Švajčiarsku, USA, na Kube a v mnohých ďalších krajinách. Najznámejšie však boli pravidelné štvrtky T + R Bandu v rozpätí rokov 1980 - 1995 v bratislavskej pivárni Stará sladovňa, ktoré nadobudli priam kultovú tradíciu. Formácia nahrala spolu štyri albumy, okrem dvoch záznamov živých koncertov aj Peter Lipa a T + R Band (1990) a Up to date (1995).

Rozchodu T + R Bandu v roku 1997 predchádzal album s Petrom Breinerom Boogie Up. Lipa následne založil skupinu Peter Lipa Band. V kapele pôsobil spolu s Jurajom Lehotským - trúbka, Dušanom Húščavom - saxofón, Františkom Karnokom - trombón, Andrejom Šebom - basgitara, Paľom Bodnárom - klavír, Cyrilom Zeleňákom / Stanislavom Cvancigerom - bicie. Prvotriedni hudobníci sa v roku 1994 zišli v zoskupení Lipa - Šeban Band. S touto skupinou, v ktorej hral klávesák Juraj Tatár, basgitarista Martin Gašpar a bubeník Marcel Buntaj, spolupracoval džezmen najčastejšie. V roku 2000 vystriedal Andreja Šebana ostravský saxofonista Michal Žáček. Výsledkom viac ako desaťročnej spoločnej muzikantskej cesty sú albumy: Čierny Peter (1998), V najlepších rokoch (2001), Beatles in Blue(s) (2002), Live in Hungary (2004), Lipa spieva Lasicu (2005) a vlaňajšie CD a DVD Live in Akropolis Prague. V diskografii Petra Lipu majú svoje stále miesto i platne La La La (1998), Bistro (2000) a zo skorších čias Spirituals (1997), pôvodne jednorazový projekt, ktorý neskôr dostal podobu rozhlasovej nahrávky a albumu. Fanúšikovia si na ňom môžu vychutnať spojenie Petra Lipu - sólový spev, Katky Korček - sólový spev, vokály, Soni Norisovej - vokály, Heleny Krajčiovej - vokály, Andreja Šebana - gitara a kontrabas, Pavla Bodnára - klavír, Cyrila Zeleňáka - bicie, Františka Karnoka - trombón a príležitostne i amerického saxofonistu Petra Cardelliho. K tvorbe ikony slovenského džezu patrí aj kompilácia Slovak Jazz´97 (1997) a albumy Peter Cardarelli´s - Bratislava Blue (1999), či Jana Kirschner, Peter Lipa, Boboš Procházka (2005).

Unikátnym projektom je Visegrad Blues Band, ktorý sa zrodil v roku 2004. Tvoria ho hudobníci z krajín V4 - Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska. Aj keď politická Visegradská štvorka prakticky zanikla v roku 1989, presne po 15 rokoch ju oživilo hudobné zoskupenie bluesmanov: Peter Lipa, Ondřej Konrád - fúkacia harmonika, Leszek Cichonski - gitara, Zbygniew Jakubek - piano, János Solti - bicie a Egon Poka - basgitara. V Čechách sa hudobníci prvýkrát predstavili symbolicky v stredu 17. novembra 2004, presne po pätnástich rokoch od začiatku nežnej revolúcie. Počas hudobných skúšok si vytvorili vlastnú reč - v rozhovoroch často plynulo prechádzajú z jedného jazyka do druhého, čo vytvára pocit, že celá skupina hovorí jedným jazykom. Najčastejšie však komunikujú v angličtine.

Peter Lipa je považovaný za najvýznamnejšiu osobnosť slovenského džezu. V ankete časopisu Medzinárodnej džezovej federácie Jazz Forum sa medzi najlepšími európskymi džezovými spevákmi pravidelne umiestňoval už v 80. rokoch. Vychádza z bluesu, soulu i klasického mainstreamového idiómu. Jeho rozpätie siaha od klasických džezových štandardov a dixielandu cez latinskoamerický džez, džezový šansón a spirituál až po funky a rock. Netají ovplyvnenie spevákmi ako Jimmy Rushing, Ray Charles, Al Jarreau, Joe Cocker, či Bobby McFerrin. Od roku 1976 je dramaturgom festivalu Bratislavské jazzové dni, od 1989 prezidentom Slovenskej jazzovej spoločnosti. Viac uznania sa však počas celej jeho kariéry dostalo Lipovi v zahraničí: od roku 1998 je dramaturgom českého festivalu Jazz Polička, od 2001 členom medzinárodnej poroty International Jury, ktorá každoročne udeľuje ceny European jazz prize. Vlani bol dramaturgom ďalšieho českého festivalu Jazz jde Městem - Hradec Králové. V súčasnosti spolupracuje s Českým rozhlasom 3 a Rádiom Devín na príprave džezových relácií.


Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 413
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 319
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 333
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 062
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 985
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 162
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 010
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 573
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 883
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 568

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop