MEDZINÁRODNE UZNÁVANÝ DŽEZMEN PETER LIPA OSLÁVI 63. NARODENINY

Otec slovenského džezu - Peter Lipa

BRATISLAVA 29. mája (SITA) - Spevák, skladateľ, organizátor i moderátor džezových podujatí a tiež dlhoročný dramaturg a promotér popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni Peter Lipa oslávi ...

BRATISLAVA 29. mája (SITA) - Spevák, skladateľ, organizátor i moderátor džezových podujatí a tiež dlhoročný dramaturg a promotér popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni Peter Lipa oslávi v utorok 30. mája svoje 63. narodeniny. Otec slovenského džezu a aktuálny držiteľ Aurela za Album roka, Obal roka, Producent roka, Zvukový záznam (všetko za platňu Lipa spieva Lasicu) a spevák roka v kategórii jazz and blues sa narodil v roku 1943 v Prešov. Napriek tomu, že už od roku 1956 pôsobil v Prešovskom amatérskom divadle, jeho kroky po maturite na Strednej priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach viedli na Stavebnú fakultu SVŠT.

Už počas vysokoškolských čias vystriedal Lipa niekoľko skupín. Pôsobil v kapele Struny, kde hrali študenti architektúry a Stavebnej fakulty SVŠT, spieval v študentskej skupine Istropolitana. Po ukončení účinkoval v zoskupení Blues Five, ktoré v roku 1968 získalo na 2. pražskom beatovom festivale cenu Objav festivalu. Svoje inžinierske vysokoškolské vedomosti využil pri práci v redakcii vedy a techniky v Československom rozhlase. Práve tá ho inšpirovala nastúpiť v roku 1975 na postgraduálne štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň pôsobil ako spevák a gitarista v Orchestri Gustáva Offermana, s ktorým pocestoval Švajčiarsko, Nemecko a Alžírsko. Začiatky Lipovej kariéry korenia aj v Revival Jazz Bande. Skupina spájala tradíciu so súčasnejším zvukom, oproti anglickej dixielandovej škole v ňom bolo viac swingu a blues. Po kapele Hej zapadol džezmen vo formácii Lipa - Andršt Blues Band. Príčinou popularity jej troch albumov Blues z lipového dreva (1984), Škrtni co se nohodí (1986) a Blues office (1988) bola schopnosť prihovoriť sa rockovému i džezovému publiku. Spojenie moderného elektrického blues s prvkami funky i džezu a živé vystúpenia sa stali hlavným ťažiskom a receptom na úspech.

V rokoch 1977 až 1990 sa hudobník stretáva so svojím dlhoročným spolupracovníkom Petrom Breinerom v skupine Combo Petra Lipu. Obaja stavili na komunikatívny pop džez, či funky džez, čoho dôkazom sú albumy Je to stále tak (1990) a Neúprosné ráno (1994). Koncom 90. rokov začal Lipa spolupracovať s mladšími hudobníkmi ako Boris Urbánek (skupina TUTU), Andrej Šeban a ďalšími poprednými inštrumentalistami: Ján Fabrický - bicie, Anton Jaro - basgitara, Juraj Bartoš - trúbka, Karol Lago - saxofón, Miroslav Binder - klávesy. So Šebanom nahral platňu Naspäť na stromy (1994), pri ktorej je evidentný príklon k blues a soulu. Spojením popredných revivalistických skupín Nový tradicionál a Revival Jazz Band vznikol v roku 1986 T + R Band. Ich repertoár bol charakteristický svojou farebnosťou - tvoril ho swing, úpravy vážnych skladieb, rock and roll, blues a podobne. So svojou hudbou zoznámili i publikum v Holandsku, Nemecku, Španielsku, Alžírsku, Grécku, Švajčiarsku, USA, na Kube a v mnohých ďalších krajinách. Najznámejšie však boli pravidelné štvrtky T + R Bandu v rozpätí rokov 1980 - 1995 v bratislavskej pivárni Stará sladovňa, ktoré nadobudli priam kultovú tradíciu. Formácia nahrala spolu štyri albumy, okrem dvoch záznamov živých koncertov aj Peter Lipa a T + R Band (1990) a Up to date (1995).

Rozchodu T + R Bandu v roku 1997 predchádzal album s Petrom Breinerom Boogie Up. Lipa následne založil skupinu Peter Lipa Band. V kapele pôsobil spolu s Jurajom Lehotským - trúbka, Dušanom Húščavom - saxofón, Františkom Karnokom - trombón, Andrejom Šebom - basgitara, Paľom Bodnárom - klavír, Cyrilom Zeleňákom / Stanislavom Cvancigerom - bicie. Prvotriedni hudobníci sa v roku 1994 zišli v zoskupení Lipa - Šeban Band. S touto skupinou, v ktorej hral klávesák Juraj Tatár, basgitarista Martin Gašpar a bubeník Marcel Buntaj, spolupracoval džezmen najčastejšie. V roku 2000 vystriedal Andreja Šebana ostravský saxofonista Michal Žáček. Výsledkom viac ako desaťročnej spoločnej muzikantskej cesty sú albumy: Čierny Peter (1998), V najlepších rokoch (2001), Beatles in Blue(s) (2002), Live in Hungary (2004), Lipa spieva Lasicu (2005) a vlaňajšie CD a DVD Live in Akropolis Prague. V diskografii Petra Lipu majú svoje stále miesto i platne La La La (1998), Bistro (2000) a zo skorších čias Spirituals (1997), pôvodne jednorazový projekt, ktorý neskôr dostal podobu rozhlasovej nahrávky a albumu. Fanúšikovia si na ňom môžu vychutnať spojenie Petra Lipu - sólový spev, Katky Korček - sólový spev, vokály, Soni Norisovej - vokály, Heleny Krajčiovej - vokály, Andreja Šebana - gitara a kontrabas, Pavla Bodnára - klavír, Cyrila Zeleňáka - bicie, Františka Karnoka - trombón a príležitostne i amerického saxofonistu Petra Cardelliho. K tvorbe ikony slovenského džezu patrí aj kompilácia Slovak Jazz´97 (1997) a albumy Peter Cardarelli´s - Bratislava Blue (1999), či Jana Kirschner, Peter Lipa, Boboš Procházka (2005).

Unikátnym projektom je Visegrad Blues Band, ktorý sa zrodil v roku 2004. Tvoria ho hudobníci z krajín V4 - Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska. Aj keď politická Visegradská štvorka prakticky zanikla v roku 1989, presne po 15 rokoch ju oživilo hudobné zoskupenie bluesmanov: Peter Lipa, Ondřej Konrád - fúkacia harmonika, Leszek Cichonski - gitara, Zbygniew Jakubek - piano, János Solti - bicie a Egon Poka - basgitara. V Čechách sa hudobníci prvýkrát predstavili symbolicky v stredu 17. novembra 2004, presne po pätnástich rokoch od začiatku nežnej revolúcie. Počas hudobných skúšok si vytvorili vlastnú reč - v rozhovoroch často plynulo prechádzajú z jedného jazyka do druhého, čo vytvára pocit, že celá skupina hovorí jedným jazykom. Najčastejšie však komunikujú v angličtine.

Peter Lipa je považovaný za najvýznamnejšiu osobnosť slovenského džezu. V ankete časopisu Medzinárodnej džezovej federácie Jazz Forum sa medzi najlepšími európskymi džezovými spevákmi pravidelne umiestňoval už v 80. rokoch. Vychádza z bluesu, soulu i klasického mainstreamového idiómu. Jeho rozpätie siaha od klasických džezových štandardov a dixielandu cez latinskoamerický džez, džezový šansón a spirituál až po funky a rock. Netají ovplyvnenie spevákmi ako Jimmy Rushing, Ray Charles, Al Jarreau, Joe Cocker, či Bobby McFerrin. Od roku 1976 je dramaturgom festivalu Bratislavské jazzové dni, od 1989 prezidentom Slovenskej jazzovej spoločnosti. Viac uznania sa však počas celej jeho kariéry dostalo Lipovi v zahraničí: od roku 1998 je dramaturgom českého festivalu Jazz Polička, od 2001 členom medzinárodnej poroty International Jury, ktorá každoročne udeľuje ceny European jazz prize. Vlani bol dramaturgom ďalšieho českého festivalu Jazz jde Městem - Hradec Králové. V súčasnosti spolupracuje s Českým rozhlasom 3 a Rádiom Devín na príprave džezových relácií.


Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Za úspechom spoločnosti SPINEA vo svete stojí slovenský vynález
  2. Naučme sa správne dochucovať ryby
  3. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  4. Od septembra opäť po starom
  5. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  6. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  7. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  1. Za úspechom spoločnosti SPINEA vo svete stojí slovenský vynález
  2. Vernosť k značke na Slovensku u jazdeniek nefrčí
  3. Naučme sa správne dochucovať ryby
  4. 10 vecí, ktoré môžete dostať od zdravotnej poisťovne zadarmo
  5. Úspech na Majstrovstvách sveta v Quadrathlone
  6. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  7. Od septembra opäť po starom
  8. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš?
  9. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  10. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 744
  2. Od septembra opäť po starom 6 458
  3. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd 4 919
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom? 3 804
  5. Naučme sa správne dochucovať ryby 1 890
  6. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 672
  7. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 1 558
  8. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš? 1 301
  9. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 161
  10. Leto nekončí! 1 001

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Polis: SNS po kríze výrazne stratila

SNS by získala menej percent, než bol jej volebný výsledok v roku 2016. Politológ za tým vidí správanie jej predsedu Andreja Danka.

KOMENTÁRE

Kotleba straší, no báť sa treba niečoho iného

V prieskumoch získala ĽSNS aj v minulosti štrnásť percent.

DOMOV

Ministri z Mosta: Je otázne, čí má zmysel takto pokračovať

Bernaťák hovorí, že predsedníctvo stojí za Dankom.

EKONOMIKA

Obchvat Ružomberka. Mal byť hotový, bude meškať roky

Úsek plánujú dokončiť až v roku 2021.

Neprehliadnite tiež

Uprising oslavuje. Príde naň kapela Boba Marleyho

Je zbytočné tváriť sa previnilo, keď Zlaté Piesky ovládne jamajská atmosféra.

Vražda Daniela Tupého zostala bez trestu. Obžalobu chce suplovať nový film

Filmári boli na súdoch so zločineckými skupinami, konzultovali aj s Tomom Nicholsonom.

Zomrel jeden z najvýznamnejších jazzových gitaristov

Umelec sa predstavil v Bratislave aj s českou formáciou Robert Balzar Trio.

RECENZIA

Ako správa z paralelného vesmíru. Tak vyzerá Svěrákov film Po strništi bos

Český film je úkaz. Chcel byť chlapčenskou verziou Babičky?