SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky
MEDZINÁRODNE UZNÁVANÝ DŽEZMEN PETER LIPA OSLÁVI 63. NARODENINY

Otec slovenského džezu - Peter Lipa

BRATISLAVA 29. mája (SITA) - Spevák, skladateľ, organizátor i moderátor džezových podujatí a tiež dlhoročný dramaturg a promotér popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni Peter Lipa oslávi ...

BRATISLAVA 29. mája (SITA) - Spevák, skladateľ, organizátor i moderátor džezových podujatí a tiež dlhoročný dramaturg a promotér popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni Peter Lipa oslávi v utorok 30. mája svoje 63. narodeniny. Otec slovenského džezu a aktuálny držiteľ Aurela za Album roka, Obal roka, Producent roka, Zvukový záznam (všetko za platňu Lipa spieva Lasicu) a spevák roka v kategórii jazz and blues sa narodil v roku 1943 v Prešov. Napriek tomu, že už od roku 1956 pôsobil v Prešovskom amatérskom divadle, jeho kroky po maturite na Strednej priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach viedli na Stavebnú fakultu SVŠT.

Skryť Vypnúť reklamu

Už počas vysokoškolských čias vystriedal Lipa niekoľko skupín. Pôsobil v kapele Struny, kde hrali študenti architektúry a Stavebnej fakulty SVŠT, spieval v študentskej skupine Istropolitana. Po ukončení účinkoval v zoskupení Blues Five, ktoré v roku 1968 získalo na 2. pražskom beatovom festivale cenu Objav festivalu. Svoje inžinierske vysokoškolské vedomosti využil pri práci v redakcii vedy a techniky v Československom rozhlase. Práve tá ho inšpirovala nastúpiť v roku 1975 na postgraduálne štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň pôsobil ako spevák a gitarista v Orchestri Gustáva Offermana, s ktorým pocestoval Švajčiarsko, Nemecko a Alžírsko. Začiatky Lipovej kariéry korenia aj v Revival Jazz Bande. Skupina spájala tradíciu so súčasnejším zvukom, oproti anglickej dixielandovej škole v ňom bolo viac swingu a blues. Po kapele Hej zapadol džezmen vo formácii Lipa - Andršt Blues Band. Príčinou popularity jej troch albumov Blues z lipového dreva (1984), Škrtni co se nohodí (1986) a Blues office (1988) bola schopnosť prihovoriť sa rockovému i džezovému publiku. Spojenie moderného elektrického blues s prvkami funky i džezu a živé vystúpenia sa stali hlavným ťažiskom a receptom na úspech.

Skryť Vypnúť reklamu

V rokoch 1977 až 1990 sa hudobník stretáva so svojím dlhoročným spolupracovníkom Petrom Breinerom v skupine Combo Petra Lipu. Obaja stavili na komunikatívny pop džez, či funky džez, čoho dôkazom sú albumy Je to stále tak (1990) a Neúprosné ráno (1994). Koncom 90. rokov začal Lipa spolupracovať s mladšími hudobníkmi ako Boris Urbánek (skupina TUTU), Andrej Šeban a ďalšími poprednými inštrumentalistami: Ján Fabrický - bicie, Anton Jaro - basgitara, Juraj Bartoš - trúbka, Karol Lago - saxofón, Miroslav Binder - klávesy. So Šebanom nahral platňu Naspäť na stromy (1994), pri ktorej je evidentný príklon k blues a soulu. Spojením popredných revivalistických skupín Nový tradicionál a Revival Jazz Band vznikol v roku 1986 T + R Band. Ich repertoár bol charakteristický svojou farebnosťou - tvoril ho swing, úpravy vážnych skladieb, rock and roll, blues a podobne. So svojou hudbou zoznámili i publikum v Holandsku, Nemecku, Španielsku, Alžírsku, Grécku, Švajčiarsku, USA, na Kube a v mnohých ďalších krajinách. Najznámejšie však boli pravidelné štvrtky T + R Bandu v rozpätí rokov 1980 - 1995 v bratislavskej pivárni Stará sladovňa, ktoré nadobudli priam kultovú tradíciu. Formácia nahrala spolu štyri albumy, okrem dvoch záznamov živých koncertov aj Peter Lipa a T + R Band (1990) a Up to date (1995).

Skryť Vypnúť reklamu

Rozchodu T + R Bandu v roku 1997 predchádzal album s Petrom Breinerom Boogie Up. Lipa následne založil skupinu Peter Lipa Band. V kapele pôsobil spolu s Jurajom Lehotským - trúbka, Dušanom Húščavom - saxofón, Františkom Karnokom - trombón, Andrejom Šebom - basgitara, Paľom Bodnárom - klavír, Cyrilom Zeleňákom / Stanislavom Cvancigerom - bicie. Prvotriedni hudobníci sa v roku 1994 zišli v zoskupení Lipa - Šeban Band. S touto skupinou, v ktorej hral klávesák Juraj Tatár, basgitarista Martin Gašpar a bubeník Marcel Buntaj, spolupracoval džezmen najčastejšie. V roku 2000 vystriedal Andreja Šebana ostravský saxofonista Michal Žáček. Výsledkom viac ako desaťročnej spoločnej muzikantskej cesty sú albumy: Čierny Peter (1998), V najlepších rokoch (2001), Beatles in Blue(s) (2002), Live in Hungary (2004), Lipa spieva Lasicu (2005) a vlaňajšie CD a DVD Live in Akropolis Prague. V diskografii Petra Lipu majú svoje stále miesto i platne La La La (1998), Bistro (2000) a zo skorších čias Spirituals (1997), pôvodne jednorazový projekt, ktorý neskôr dostal podobu rozhlasovej nahrávky a albumu. Fanúšikovia si na ňom môžu vychutnať spojenie Petra Lipu - sólový spev, Katky Korček - sólový spev, vokály, Soni Norisovej - vokály, Heleny Krajčiovej - vokály, Andreja Šebana - gitara a kontrabas, Pavla Bodnára - klavír, Cyrila Zeleňáka - bicie, Františka Karnoka - trombón a príležitostne i amerického saxofonistu Petra Cardelliho. K tvorbe ikony slovenského džezu patrí aj kompilácia Slovak Jazz´97 (1997) a albumy Peter Cardarelli´s - Bratislava Blue (1999), či Jana Kirschner, Peter Lipa, Boboš Procházka (2005).

Skryť Vypnúť reklamu

Unikátnym projektom je Visegrad Blues Band, ktorý sa zrodil v roku 2004. Tvoria ho hudobníci z krajín V4 - Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska. Aj keď politická Visegradská štvorka prakticky zanikla v roku 1989, presne po 15 rokoch ju oživilo hudobné zoskupenie bluesmanov: Peter Lipa, Ondřej Konrád - fúkacia harmonika, Leszek Cichonski - gitara, Zbygniew Jakubek - piano, János Solti - bicie a Egon Poka - basgitara. V Čechách sa hudobníci prvýkrát predstavili symbolicky v stredu 17. novembra 2004, presne po pätnástich rokoch od začiatku nežnej revolúcie. Počas hudobných skúšok si vytvorili vlastnú reč - v rozhovoroch často plynulo prechádzajú z jedného jazyka do druhého, čo vytvára pocit, že celá skupina hovorí jedným jazykom. Najčastejšie však komunikujú v angličtine.

Skryť Vypnúť reklamu

Peter Lipa je považovaný za najvýznamnejšiu osobnosť slovenského džezu. V ankete časopisu Medzinárodnej džezovej federácie Jazz Forum sa medzi najlepšími európskymi džezovými spevákmi pravidelne umiestňoval už v 80. rokoch. Vychádza z bluesu, soulu i klasického mainstreamového idiómu. Jeho rozpätie siaha od klasických džezových štandardov a dixielandu cez latinskoamerický džez, džezový šansón a spirituál až po funky a rock. Netají ovplyvnenie spevákmi ako Jimmy Rushing, Ray Charles, Al Jarreau, Joe Cocker, či Bobby McFerrin. Od roku 1976 je dramaturgom festivalu Bratislavské jazzové dni, od 1989 prezidentom Slovenskej jazzovej spoločnosti. Viac uznania sa však počas celej jeho kariéry dostalo Lipovi v zahraničí: od roku 1998 je dramaturgom českého festivalu Jazz Polička, od 2001 členom medzinárodnej poroty International Jury, ktorá každoročne udeľuje ceny European jazz prize. Vlani bol dramaturgom ďalšieho českého festivalu Jazz jde Městem - Hradec Králové. V súčasnosti spolupracuje s Českým rozhlasom 3 a Rádiom Devín na príprave džezových relácií.

Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 915
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 948
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 110
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 12 366
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 073
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 724
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 660
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 855
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 724
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 679
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Naď pripúšťa, že možno budú musieť zakázať testovanie ľudí z iných okresov (minúta po minúte)

Na Slovensku pribudlo 2890 pozitívne testovaných ľudí a 25 úmrtí pacientov s Covid-19. Celkovo si pandémia vyžiadala 159 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.
Komentár Petra Schutza

Z krajiny sa stal pokusný králik vojny proti Covidu

Koza zarevala, vlk hladný.

Peter Schutz
Ilustračné foto.
Hornádska ulica v Krompachoch v piatok 10. apríla.