Praha 30. mája (TASR) Český pesničkársky idol Jaromír Nohavica vysvetlil v rozhovore pre český týždenník Respekt okolnosti svojej trojročnej spolupráce s komunistickou ŠtB. V rozhovore o tejto málo známej kapitole jeho života sa priznal k naivite, že môže hovoriť, keď nikomu neublíži. Z rozhovoru a záverov Respektu vyplýva, že ŠtB v pravom slova zmysle nikoho neudal.
ŠtB sa o Nohavicu začala vážne zaujímať v roku 1984. Tajná polícia si na Nohavicu viedla tzv. signálny zväzok, na základe ktorého ho mohla odpočúvať a sledovať. Či tak ŠtB skutočne robila, dnes nemožno zistiť, pretože tento zväzok bol až na niekoľko fragmentov skartovaný.
Keď si ma prvý raz predvolali a potom volali raz za čas, jednoducho som sa bál povedať nie. V mojich očiach bola ŠtB veľmi silnou organizáciou. Neviem to popísať, nechcem sa vyhovárať, musím si osviežiť pamäť, prelistovať osobné zápisky, texty piesní. Nešlo o žiadnu sekundu, moment rozhodnutia. Asi som si myslel, že keď dokážem oklamať rôzne schvaľovacie komisie, ktoré povoľovali moje koncerty, že dokážem ustáť aj tých eštébákov. Že môžem hovoriť, keď nikomu neublížim, uviedol.
Dnes vidím, že zďaleka nešlo o nejaké informácie, ktoré odo mňa chceli počuť, ale že som sa stal súčasťou dômyselnej siete, ktorú potrebovali, siete, ktorá vlastne nie je rozpletená dodnes.
Nohavica svoje ponovembrové mlčanie o spolupráci s ŠtB až na výrok spred 13 rokov - Bol som s prostitútkou, ale sedel som s ňou iba v kaviarni" zdôvodňuje tým, že jeho spis ŠtB skartovala a on by sa nemal čím obhajovať.
A o čom som mal hovoriť? Mal som tvrdiť, že som nikoho neudal? bráni sa dnes spevák.
Respekt v tejto súvislosti konštatoval, že aj keď bol jeho spis, rovnako ako tisíce ďalších, skartovaný, podľa archivárov, ktorí sa dokumentom ŠtB venujú, je možné obsah spisov rekonštruovať. Od začiatku roka sa tejto rekonštrukcii venuje niekoľko expertov. A prvé, čo sa im náhodou dostalo do ruky, boli dokumenty Krajskej správy ŠtB v Ostrave. A jeden z prvých dokumentov, na ktorý narazili, bola niekoľkostranová súčasť skartovaného spisu Jaromíra Nohavicu, alias agenta Mirka. Sedem strán textu obsahuje referovanie speváka o jeho ceste za železnú oponu do Viedne, kam ho úrady pustili hrať miestnej početnej obci emigrantov. Text je voľným prepisom akéhosi eštébáka Liberdu. Nohavica hovorí o stretnutí s Pavlom Kohoutom, ktorý má luxusný byt, či Karlom Krylom, ktorý sa sťažoval na pomery v Rádiu Slobodná Európa.
Teda žiadne orgie s prostitútkou, podotýka Respekt, ale vysvetľuje, že práve takéto banality mali pre ŠtB cenu zlata, pretože vládcom uzavretej totalitnej spoločnosti umožňovali zisťovať, čo si ľudia myslia, krivili agentom charakter a pomáhali budovať mýtus, že ŠtB vie všetko. V neposlednom rade potom banálne výpovede slúžili aj na kontrolu pravdovravnosti iných agentov.
V súvislosti s článkom v Respekte denník Mladá fronta dnes prináša reakciu hudobníka Karla Plíhala, dlhoročného Nohavicovho priateľa, ktorý ho pozná 25 rokov, a názor na Jarka nemení. Podobne ani Karel Holas, spevák skupiny Čechomor: Jarka si vážim a mám ho rád ako skvelého pesničkára aj človeka. Jeho spoluprácu s ŠtB sme si už dávnejšie vysvetlili.
Naopak, sklamanie neskrýva hudobný publicista Jan Rejžek. Pokiaľ by Jaromír Nohavica našiel odvahu hovoriť o svojom zlyhaní krátko po páde komunistického režimu, všeličo by som pochopil a aj jeho tvorbu by som uznával. Sklamal ma hlavne tým, že svoje kontakty s ŠtB zľahčoval a bagatelizoval. A odrazu má potrebu hovoriť pravdu? Jaromírovi Nohavicovi neverím. Jeho pesničky som prestal sledovať a recenzovať, vysvetlil Rejžek.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) žab
