Počas mexickej revolúcie bojovali na strane Pancha Villu. Po jeho porážke utiekla rodina do Texasu a odtiaľ sa dostala do Kalifornie. Anthony vyrastal na predmestí Los Angeles. Jeho otec sa zamestnal ako rekvizitár v hollywoodskych ateliéroch, ale zakrátko zomrel. O rodinu sa teda začal starať 18-ročný Anthony. Aj preto si v školských laviciach dlho neposedel a maturitné vysvedčenie získal až z arizonskej Tucson High School v 90-tych rokoch. Chvíľu sa túžil stať profesionálnym boxerom a zarábal aj ako maliar.
Quinn odštartoval svoju filmovú kariéru v roku 1936. Debutoval filmom Parole a nasledoval The Milky Way. V 40-tych rokoch stvárňoval hlavne postavy rôznych etnických a sociálnych skupín. V roku 1947 sa už mohol zaradiť k filmovým veteránom. V tom čase mal na konte asi päťdesiat filmov. Diváci ho milovali ako Indiána, mafiána, filipínskeho bojovníka za slobodu či arabského šejka. Nedalo sa ale povedať, že by už bol slávny. Vrátil sa teda do divadla, odkiaľ vzišiel. Ďalšie tri roky žal úspech na Broadway ako Stanley Kowalski v Električke zvanej túžba. Na filmársky pľac sa vrátil začiatkom 50-tych rokov, ale znova ho obsadzovali iba do druhotriednych filmov. Objavil sa napríklad v Mask of the Avenger (1951). Šťastie si na neho sadlo v roku 1952, kedy stál po boku Marlona Branda v Kazanovom filme Viva Zapata!. Aj keď ako Zapatov filmový brat hral iba vedľajšiu rolu, získal za ňu svojho prvého Oscara.
V roku 1953 odcestoval do Talianska a objavil sa vo viacerých filmoch. Hereckou lahôdkou bol Felliniho film Cesta, kde hral s Giuliettou Masinou. Druhého Oscara získal v rovnakej kategórii za film Smäd po živote z roku 1956. Už nasledujúci rok získal nomináciu na Oscara za film Wild Is the Wind. Ani jemu sa však nevyhli šediny a tvár začali pokrývať vrásky. V roku 1961 natočil Delá z Navarone, nasledoval Lawrence z Arábie a v roku 1964 sa z neho stal Grék Zorba s oscarovou nomináciou. Postavenie si upevnil filmom Johna Fowlesa The Magus, ale ku koncu desaťročia jeho sláva postupne klesala.
Sedemdesiate roky nepredstavovali pre herca príliš veľa šancí na prezentáciu ale vo svete filmu bol stále rešpektovaný. V roku 1971 sa objavil v neúspešnej televíznej inscenácii Man in the City. O šesť rokov neskôr sa v kinách premietal jeho film Mohammad, Messenger of God (aka The Message) o koreňoch islamu. V ďalšej dekáde si na súpis svojich filmov pripísal The Lion of the Desert. Film bol dlho vnímaný negatívne, pretože na jeho spolufinancovaní sa podieľal aj líbyjský vodca Muammar al-Kaddáfí. Po dlhom čase sa mu znova podarilo presadiť v roku 1983, kedy účinkoval v slávnej muzikálovej verzii Gréka Zorbu na Broadway. Quinn si mohol vychutnať aj postavu najvyššieho gréckeho božstva. Dia stvárnil v seriáli o Herkulovi. Jeho filmová kariéra sa síce v 90-tych rokoch neotriasla v základoch, ale poriadne spomalila. Medzi jeho posledné filmy patria Jungle Fever (1991), Posledný akčný hrdina (1993) a Prechádzka v oblakoch (1995).
Quinn bol vášnivý nielen počas natáčania, ale aj v súkromí. S prvou manželkou Katherine, s ktorou mali tri deti, sa rozviedli v roku 1956.
S druhou ženou Iolandou prežil 31-ročné manželstvo. Dvojica sa rozviedla v roku 1993. Anthony mal totiž aféru so svojou sekretárkou a z ich romániku sa narodilo dieťa. Anthony Quinn mal spolu trinásť detí a vie sa, že okrem manželiek sa delil o nehu s troma milenkami.
Aj keď bol celý život viac hercom, nikdy nestratil svoje zanietenie pre maliarstvo. Študoval u slávneho Franka Lloyda Wrighta a v čase, keď nenatáčal, vždy maľoval. Quinn napísal a spolunapísal memoáre The Original Sin a One Man Tango.
Krátko po dokončení filmu V mene Angela, 3. júna v roku 2001 Anthony Quinn zomrel. Herec už dlhšiu dobu bojoval s rakovinou hrtana. Pochovaný je v Bristole, v štáte Rhode Island, kde aj žil so svojou rodinou.
