Martin Malachovský ako Figaro a Jana Bernáthová ako Zuzanka. FOTO - ALENA KLENKOVÁ
Je to zároveň posledná premiéra sezóny v SND i príspevok k mozartovskému roku.
Nájsť inscenačný kľúč k tomuto dielu rozhodne nie je jednoduché. Pôvodné spoločensko-kritické ostrie predlohy namierené proti šľachtickému stavu dávno otupelo. Inscenátorov môžu na jednej strane prisilno vábiť osídla situačnej komédie, na druhej strane trojhodinového diela číha nuda.
Renomovaný činoherec, režisér a pedagóg Martin Huba sa vcelku úspešne vyhol jednému i druhému riziku.
Jeho riešenie je čisté, hoci neveľmi ambiciózne. Neposúvalo dej, neprehlbovalo výklad. Červená scéna s minimom kulís a farebne sa meniacim pozadím mala poskytnúť priestor na rozkrytie charakterov a najmä vzťahov postáv. Huba orámoval príbeh priznanou hrou: inštrumentalisti i dirigent nastupujú do orchestriska z javiska, speváci využívajú aj bočné vchody hľadiska.
Každý obraz sa končí malým finále a klaňačkou adresovanou divákom. V záverečnom dejstve princíp hry vystúpi ešte výraznejšie. Čembalista s violončelistkou sprevádzajú recitatívy priamo na javisku, herci vymenia krásne farebné kostýmy za biele repliky.
Hoci treba uznať, že speváci evidentne vedia, o čom spievajú, snaha réžie o vypracovanie situácií nebola vždy dôsledná. Je nezmysel, keď vo vypätej dejovej situácii Grófka vymení kostým. A minimálne pochybnosti o režijnom zámere vzbudí, ak je jedna jej protagonistka vyzývavou koketou a druhá smutnou ženou, ktorej zvádzanie síce polichotí, no nenahradí hasnúci záujem manžela.
Hudobné naštudovanie Jaroslava Kyzlinka má gradáciu a spád, menej už cítiť prácu so spevákmi. Najmä recitatívom patrí viac výhrad než chvály. Medzi priemernými výkonmi jednoznačne dominoval Ján Ďurčo. Jeho Gróf je žiarlivý manžel, pomstivý nešťastník i zažiadaný starnúci muž, vokálne mäkký, verný mozartovskému štýlu.
K pozitívam inscenácie patria tiež svieži hlas a príjemná komika Jany Valáškovej (Marcelina) či uvoľnená bezprostrednosť Lenky Máčikovej (Barbarina). Pri viacerých postavách by sa žiadal mixážny pult: mäkší tón Adriany Kohútkovej spojiť s hereckým uchopením Heleny Kaupovej (Grófka), sviežejší hlas Kataríny Šilhavíkovej s pohybovou prirodzenosťou Jany Bernáthovej (Zuzana), dominantnosť Gustáva Beláčka s kultivovanejším tónom Martina Malachovského (Figaro).
Vo svojom opernom režijnom debute, v Benešových The Players, ktorých tiež môžete vidieť na festivale, hľadal Martin Huba tvár nového diela bez inscenačnej tradície. Vo Figarovej svadbe odviedol predovšetkým kus pedagogickej práce s hercami. Teraz by mala prísť inscenácia s ambicióznym výkladom. Čosi viac ako uspokojivý priemer.
Program festivalu
5. jún
W. A. Mozart - Figarova svadba
Slovenské národné divadlo
7. jún
Juraj Beneš - The Players
Slovenské národné divadlo
8. jún
Benjamin Britten - Peter Grimes
Slovenské národné divadlo
9. jún
Leoš Janáček - Její pastorkyňa
Národní divadlo Praha
10. jún
Bedřich Smetana - Prodaná nevěsta
Národní divadlo Praha
12. jún
Piotr Iľjič Čajkovskij - Eugen Onegin
Slovenské národné divadlo
Autor: MICHAELA MOJŽIŠOVÁ(Autorka je hudobná publicistka)
