Pre umelcov je popri lákavých zahraničných ponukách veľmi dôležitá možnosť predviesť sa doma. V utorok sa v Aréne predstavili choreografi Jaro Viňarský, Tomáš Danielis (na fotografii) a ako hosť Attila Dóra z Maďarska. FOTO SME – PAVOL MAJER
Divadla Aréna Milanom Sládkom a v produkcii Asociácie súčasného tanca ponúka od septembra vždy dva utorky v mesiaci doteraz neexistujúcu stálu scénu súčasnému tancu a pohybovému divadlu, motiváciu nezávislým tvorcom, spestruje program bratislavským divákom a svojich zakladateľov učí manažmentu.
„Po čase sa nám podarilo získať nejakú finančnú podporu ministerstva kultúry, Prima projektu a NPOA, ale stále sa ocitáme v skratových situáciách a nevieme, čo bude ďalej,“ hovorí Lucia Holinová. Projekt má ambíciu rozvíjať sa v budúcnosti do podoby rezidenčného divadla, ktoré by spolupacovalo s divadlami regiónu strednej Európy, s Prahou, Viedňou, Budapešťou.
Prioritou však stále ostáva prezentácia slovenských diel. Aká je ich úroveň? „Mojím cieľom nie je hodnotiť, ale prezentovať, čo sa u nás vytvorí. Verím, že je to dobré.“ Milan Kozánek dodáva: „Ponúkli sme túto možnosť všetkým profesionálnym nezávislým umelcom, využívajú ju najmä mladí, ktorí radi experimentujú.“
Podľa maďarského hudobníka Attilu Dóru, hosťa utorňajšieho predstavenia, je práve experiment novou formou komunikácie. „Narúša spôsob myslenia, provokuje reakciu a rozvíja toleranciu,“ hovorí. Projekt Tanec v aréne je experimentom aj pre svojich organizátorov.
A čím je pre návštevníkov? Hovorí študentka FFUK Oľga Olahová: „Pre mňa je to veľmi zaujímavé, bola som tu už viackrát. Zdá sa mi, že je to nedocenené, očakávala by som väčšiu návštevnosť a ohlasy v médiách. Divadlo Aréna je krásny priestor pre tanec.“
KATARÍNA MOJŽIŠOVÁ
