István Orosz počas návštevy bratislavského Štúdia Rabbit & Solution. FOTO - JURAJ KRÁLIK
István Orosz: Tovarišči, adieu!, plagát z roku 1989.
Ivan Chermayeff raz povedal, že úspech plagátu závisí od toho, či je schopný už po niekoľkých stretnutiach vstúpiť do nášho vedomia. Plagáty ISTVÁNA OROSZA však fungujú už pri prvom stretnutí. „Umelecké dielo je dobré vtedy, keď sa stane nezávislým od autora,“ povedal v rozhovore pre SME István Orosz (1951) žijúci v mestečku Budakeszi neďaleko Budapešti. „Keď aj samotného tvorcu dokáže občas prekvapiť skrytými tajomstvami.“
Divák ako spoluhráč
Tvorba medzinárodne uznávaného maďarského umelca sa predstavuje na výstave v Slovenskej národnej galérii v Esterházyho paláci, ktorú kurátorsky pripravila Dagmar Poláčková v spolupráci s dôverným znalcom Oroszovho diela - grafickým dizajnérom Vladislavom Rostokom zo Štúdia Rabbit & Solution.
Maďarský teoretik András Füresz o ňom tvrdí, že jeho bizarné, klamlivé alebo hravé usporiadania prvkov sú magneticky príťažlivé. Vraj vyžarujú dobrú náladu a pozitívnu energiu. Optika Istvána Orosza je opatrnejšia.
„Na to, či vyžarujú pozitívnu energiu, sa treba spýtať návštevníkov. Nerozmýšľal som nad tým. No niekedy, keď moje obrazy či animované filmy reagujú na množstvo temných odkazov, dvojtvárnosť či klamstvá tohto sveta, mám pochybnosti o tom, že by vyvolávali dobrú náladu. Ale ktovie. Bolo by príjemné vidieť, ako sa diváci pred mojimi obrazmi smejú, až sa za bruchá chytajú.“
Rád si predstavuje reakcie divákov, ale najradšej je, ak sa nesprávajú podľa jeho predstáv. Teší sa, ak potom zbadá také veci a súvislosti, na ktoré on pri práci nepomyslel. Vtedy vystupuje ako aktívny spoluhráč jeho myšlienok a následných realizácií.
Tovarišči, adieu!
Na plagáte z roku 1989 vidieť tučný zátylok, vydúvajúci sa zo zelenej uniformy a brigadírky, ktorý odkazuje na neslávny odchod sovietskych vojsk z Maďarska. Tvár sa dá len tušiť - hanba alebo arogancia? Priam sa žiada zavolať: „Obráť sa!“ Plagát s názvom Tovarišči, adieu! maďarského tvorcu preslávil.
„Keď už nepotrebuješ ani jedno písmeno na vyjadrenie idey - si tvorcom plagátu,“ vyhlásil raz. Aj tento plagát však s písmenami ešte narába. Ako je to teda s Istvánom Oroszom ako tvorcom plagátu?
„Žiaľ, na plagáte pracuje okrem dizajnéra aj investor,“ hovorí Orosz. „Preto je dnes zriedkavosťou, ak sa podarí nejakú ideu zjednodušiť. No sú aj také prípady, keď plagát rozpovie myšlienku, a text, ktorý sa na plagáte objaví, je len samostatnou informáciou. Plagát Tovarišči, adieu! by znamenal približne to isté, aj keby neobsahoval žiaden text. Roku 1989, keď sa objavil na uliciach, by skoro každý porozumel tomu, čo som ním chcel povedať i bez jeho textovej časti. Ale politická strana, ktorá ho vylepovala, by bola rada, keby sme naň predsa len niečo napísali.“
Oroszov plagát z nedávnej doby Plakater Fra Ungarn hovorí o tom, že umenie plagátu je v súčasnosti v nebezpečenstve a hrozí mu zánik. Text, umiestnený na ploche plagátu, je nezávislý od tejto myšlienky. Je len informáciou, kde, kedy a čo bude vystavované.
Umenie bez hraníc
István Orosz je aj dizajnérom, grafikom, kresliarom, divadelníkom, autorom kreslených filmov. Keď chce úplne prepnúť, píše básne a novely. Nikdy však necíti, že by tieto médiá boli od seba príliš vzdialené. Nebol nútený rozhodnúť sa, čím je. Výskumy z jednej sféry prenáša zas inam.
Jeho práce zaujali aj Spojené štáty. Mal tam viacero výstav, jeho kresby publikujú americké noviny a časopisy, spoza mora si odniesol veľa prestížnych cien. „Je to obrovský priestor, kde sa nachádza nesmierne množstvo štýlov, foriem, predstáv. Pracuje tam veľa dizajnérov pochádzajúcich z Európy, preto sú už teraz rozdiely neveľké. Do očí však udrie prehnaný dôraz na špecializáciu. Stáva sa, že na koncepcii jediného plagátu - jeho ilustrácii a typografii pracujú traja-štyria ľudia. Toto je pre nás Európanov len ťažko predstaviteľné.“
Výstava v Slovenskej národnej galérii potrvá do 26. mája a sprevádza ju výpravná kniha, ktorá vyšla k autorovej päťdesiatke.
