BRATISLAVA 15. júna (SITA) - Poľský režisér Andrzej Wajda sa narodil 6. marca 1926 v Suwalki. Jeho otec pôsobil ako úradník a matka vyučovala na ukrajinskej škole. Rodina sa po Andrzejovej promócii opätovne presťahovala do jeho rodného mesta. Nie je presne známe, kedy sa po prvý raz oženil, ale jeho prvou manželkou bola Beata Tyszkiewicz. Dvojica, ktorá má spolu dve deti, sa ale neskôr rozviedla. V súčasnosti je ženatý s Krystynou Zachwatowicz. Wajda je považovaný za najlepšieho poľského režiséra, ktorý stojí na čele poľskej filmovej školy. Tá sa začala v Poľsku utvárať v roku 1956.
Vo svojich filmoch prináša rôznorodé pohľady na politické a sociálne zmeny v Poľsku. Nechýba mu pritom istá dávka vášne a citlivosť. Wajda v mnohom čerpá z vlastných skúseností a spomienok. Keď sa v Európe skončila druhá svetová vojna, mal necelých devätnásť rokov. Vo vojne sa zapojil do odboja, neskôr sa zameral na štúdium maľby a začal študovať na Poľskej štátnej filmovej škole v Lodži.
Následne pôsobil ako asistent známeho režiséra Aleksandra Forda. Až potom sa pustil do svojho prvého filmu. Debutoval filmom Nepozvaní hostia z prostredia poľského odboja v roku 1955. Nasledoval film Kanály z roku 1957 a Popol a diamanty, v ktorom ukončuje trilógiu toho, aký vplyv mala na Poľsko vojna. Filmy priniesli Wajdovi celosvetovú pozornosť a uznanie. Popol a diamanty si mnohí pamätajú aj ako film, ktorý poľská vláda zakázala premietať, pretože zobrazoval vraždu jedného z popredných komunistov. Jeho filmovú zbierku obohatila aj vojenská dráma Lotna a tiež zakázaný film Nevinní čarodejníci. Distribúciu filmu napokon vláda povolila, ale iba vo veľmi obmedzenom náklade. Jeho rukopis je jasne čitateľný aj v protivojnových Popoloch z roku 1965. Aj dvadsať rokov po vojne tak Wajda nezabúda na jej živelnosť a ničotu, ktorú vojna vniesla do životov miliónov ľudí na celom svete. V roku 1968 vyšiel jeho film Gates to Paradise a onedlho na to prezentoval Krajinu po bitke. Vojna, boj a smrť sa tak stali dominantnými témami, ktoré charakterizujú väčšinu jeho tvorby. Wajda tiež režíroval mnoho televíznych inscenácii a divadelných hier z pier zväčša zahraničných autorov.
Práve vďaka Wajdovi sa mnoho z hodnotných literárnych diel poľských autorov dostalo na televízne obrazovky. Natočil napríklad Brezový háj, Svadba, Zasľúbená krajina a iné. Sfilmoval aj nenapodobiteľného Dirigenta. Medzinárodnú slávu mu ale nevyniesol ani jeden z týchto filmov natoľko, ako práve Človek z mramoru a Človek zo železa. V druhom z nich dáva priestor aj poľskej strane Solidarita. Za Muža zo železa "zinkasoval" Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes a nominácie na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Človek zo železa je o odborárskych štrajkoch v Gdansku z roku 1980.
Písali sa 80-te roky a Wajda sa ocitol v zložitej situácii. Politické ovzdušie mu nebolo veľmi naklonené. Odišiel preto do Francúzska, kde natočil ďalší zo svojich filmov Danton. Zažiaril v ňom francúzsky filmový kráľ Gerard Depardieu. Vo filme Wajda priblížil vtedajšiu politickú situáciu v Poľsku.
V nasledujúcich rokoch, vládna moc Wajdu obmedzovala. Založil si svoje vlastné filmové štúdiu - Štúdio X a pokračoval filmom Eine Liebe in Deutschland a Besi.
V roku 1989 sa ocitol na kandidátnej listine Solidarity a v roku 2000 získal čestného Oscara za celoživotné dielo. Daroval ho Múzeu Jagelovskej univerzity v Krakove.
Prednedávnom získal cenu za odkaz kinematografii na medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne. Povedal, že je hrdý na svoje prispenie k pádu Berlínskeho múru. "Film môže ľuďom hovoriť do svedomia. Nemyslím, že som plytval životom, pretože som prispel k istým politickým zmenám," povedal režisér, ktorý verí, že aj práve vďaka jeho filmom sa neskôr rozbehla revolúcia v Európe. Tá znamenala ukončenie studenej vojny a preto ho možno právom nazvať filmárskym hrdinom studenej vojny. "Keď Berlínsky múr stál, všetci boli zvedaví, čo sa deje za ním. Kinosály boli vtedy naplnené do posledného miesta. Dnes politické filmy nemajú také obecenstvo ako kedysi a bez obecenstva takého filmy nemajú zmysel," dodal Wajda. Jeho najnovší film bude o masakre poľských armádnych úradníkov v Katyne v roku 1940, ktorej obeťou bol aj jeho otec.
Wajda si na nadchádzajúcom 14. MFF Art Film prevezme ocenenie Zlatá kamera. V spolupráci so Slovenským literárnym fondom začali domácich a zahraničných filmových profesionálov najrôznejších povolaní oceňovať na festivale v roku 2001. Cenu udeľujú za výrazný prínos do oblasti kinematografie.
dm;sp;xd
