Martin Nahálka ako Heathcliff a Kristína Turjanová ako Catherine Earnshawová. FOTO - CTIBOR BACHRATÝ |
Divadlo Andreja Bagara v Nitre l Emily Bronte¨ová: Búrlivé výšiny l Scenár a dramaturgia: Věra Mašková l Scéna: Jozef Ciller l Kostýmy: Katarína Holková l Réžia: Peter Gábor l Hrajú: Kristína Turjanová, Marcel Ochránek, Eva Večerová, Dušan Lenci, Martin Nahálka, Kristína Greppelová, Ján Greššo, Renáta Ryníková, Adela Gáborová, Ľudmila Trenklerová, Milan Ondrík a ďalší l Premiéra 17. júna 2006Čo je ťažšie? Zmestiť román do troch hodín predstavenia, vyrobiť v divadelných dielňach pusté yorkshirské vresoviská, alebo zahrať temnú, pomstychtivú lásku schopnú všetkého?
Dramaturgicky sa dá výber Búrlivých výšin pochopiť ako dar diváckej túžbe po romantickej klasike. Scénografke Kataríne Holkovej sa podarilo vyrobiť kostýmy hodné hollywoodskeho filmu, väčšina postáv mala výrazný charakter, vynikajúco bol, napríklad, stvárnený Hindley Earnshaw (Marcel Ochránek), tajomnú atmosféru mali aj viaceré ženské kostýmy. Škoda však, že práve imidž najdúcha Heathcliffa sa výtvarníčke akosi vymkol z rúk. V dlhom červenom kabáte a čiernou parochňou vyzeral ako zlá verzia Mefista.
Martin Nahálka musel v tejto postave bojovať nielen s Laurence Olivierom, Ralphom Fiennesom, ale predovšetkým s predstavami zasnených čitateliek. Žiaľ, nedarilo sa mu byť ani dostatočne hrozivým, ani romantickým, na veľkej scéne vystúpili do popredia predovšetkým jeho problémy s dikciou.
Kristína Turjanová v postave Catherine vizuálne spĺňala predstavy o viktoriánskej hrdinke takmer ideálne. K jej postave i k dobe patrí aj istá hystéria, režisér však neustriehol jej mieru. Len ťažko sme sa mohli napojiť na herečkine skratové, kŕčovité reakcie. V druhej časti sa Ľudmila Trenklerová postarala o isté upokojenie, postavu dcéry Kate zvádla s príjemným pátosom.
Eva Večerová mala ako obetavá Nelly Deanová silnejšie i slabšie miesta, občas prehrával aj Milan Ondrík ako nevzdelaný Hareton. Trochu prirodzenejšie mohli byť aj Renáta Ryníková či Kristina Greppelová.
Aj postava Edgara Lintona sa ukázala ako priveľmi náročná pre komediálnejšieho Martina Fratriča - kým v prvej časti prepadával na hranicu karikatúry, v druhej zas neúspešne bojoval s priveľkým vekovým odstupom.
Treba oceniť, že komplikovaný príbeh bol vyrozprávaný relatívne čitateľne, hoci bez akéhokoľvek pokusu o interpretáciu. Krátenie by však produkcii určite neuškodilo. Atmosfére mohla veľmi účinne pomôcť hudba, jej výber bol však režisérom urobený priveľmi proplánovo, hlučne, miestami až gýčovo.
V niektorých momentoch sa cielene podsvietenej produkcii podarilo dosiahnuť žiadanú tajomnosť. Scéna Jozefa Cillera však pracovala s množstvom zbytočných klišé, hoci preklenúť scénicky čas i priestor bolo v tomto prípade veľmi náročné.
Nitrianske divadlo pripravilo veľkú produkciu, s ktorej hereckým obsadením by malo problém aj národné divadlo. Nebolo by teda hanbou poobzerať sa po vhodnejšom Heathcliffovi aj inde.
Milovníčky viktoriánskych románov si však v inscenácii určite nájdu to svoje, hoci aj ony by ocenili, keby režisér Peter Gábor viedol hercov viac zvnútra ako zvonku, aby z búrlivých výšin neboli zúrivé.
