Ja, ja a potom ešte Ja

Americká fotografka Cindy Sherman, ktorá nabúrava konceptuálnymi portrétmi filmové stereotypy. Jedna z najoceňovanejších českých umelkýň na poli nových médií Veronika Bromová, ktorej prístup k svojmu telu v 90. rokoch riadne zatriasol českou výtvarnou scénou. Američan Chris Burden, ktorému performance zabezpečilo dosť kontroverzných reakcií - napríklad Shoot, kde mu asistent z päťmetrovej vzdialenosti strieľal do ruky.

Týchto a mnohých ďalších umelcov možno do 3. septembra vidieť v Slovenskej národnej galérii. Na dvoch poschodiach tu včera otvorili výstavu Autopoesis, ktorá predstavuje približne 70 slovenských a zahraničných autorov zaoberajúcich sa problematikou vlastného Ja. Minimálne podľa mien to vyzerá na lahôdku tejto sezóny.

I keď prvý identifikovaný maľovaný autoportrét pochádza od francúzskeho umelca Jeana Fouqueta z roku 1450, prehliadka sa zameriava na súčasnú tvorbu - od 60. rokov minulého storočia. Len ťažko by sa pritom vyhla aj reflexii nových médií, ktoré, rovnako ako aj nové performatívne aktivity, posunuli sebareflexiu, sebaprezentáciu aj sebamýtizáciu omnoho ďalej - do najintímnejších zákutí.

Autopoesis je rozdelená do viacerých tém. Okrem očakávaných, ako telo a telesnosť či telo a norma - byť krásnou, kde umelci a umelkyne reflektujú narcistické zaujatie, tu možno tiež nahliadnuť do autorskej kuchyne, prezrieť si denníkové záznamy, či všímať si signatúru autora na obraze.

Čoraz desivejšia problematika zmazávania hraníc medzi súkromným a verejným i mechanizmy moci majú na výstave taktiež svoje miesto. Organizátori však naznačujú, že najprovokatívnejšou časťou bude tá, ktorá sa venuje otázkam rodovej identity.