Zuzana Kyzeková a Marianna Mackurová v žilinskej inscenácii Spor. FOTO - MDŽ |
atuščin, Zuzana Kyzeková, Marianna Mackurová, Anna Hulmanová, Radovan Kianica a Milan Pinzík
Komédiu Spor objavil pre slovenské divadlo Roman Polák, ktorý ju pod názvom Dotyky a spojenia uviedol v roku 1988 v martinskom divadle. Francúzsky osvietenec s ironickým nadhľadom hľadá odpovede na odvekú otázku, kto je morálnejší - muž či žena? Dvojice chlapcov a dievčat sú až do dospelosti vychovávané v úplnej izolácii a nepoznajú okrem seba a páru vychovávateľov žiadneho iného človeka.
Keď sa ich čudné väzenie skončí, začínajú objavovať okolitý svet, iných ľudí, opačné pohlavie a s tým pochopiteľne aj všetky prirodzené ľudské city - lásku, žiarlivosť, nenávisť. Mnoho rokov bola táto hra akoby zabudnutá, svojou štruktúrou sa pre súčasné divadlo nehodila.
Mestské divadlo v Žiline stále hľadá novú profesionálnu tvár. Zápas o diváka i zápas o umelecký profil je finančne i časovo náročný proces. Ak dramaturgia siahla po Marivauxovom texte, mala na zreteli asi mladšieho diváka, no iste nechcela stratiť ani tých starších. Hosťujúci režisér Marián Pecko pri úprave textu zachoval základnú stavbu myšlienky a doplnil ho o piesne prevažne rockového ladenia. Tým podčiarkol, že prioritným adresátom je hlavne mládež.
S hosťujúcim scénografom Pavlom Andraškom však vytvorili hrací priestor, ktorý s literárnou a hudobnou koncepciou celkom neladí. Klasické hľadisko premenili na šantán, diváci sedia okolo stolíkov, môžu si dať kávu či vínko a pritom sledovať v aréne, postavenej v strede sály, zápasy hrdinov Marivauxovho príbehu o poznanie človečenstva. No šantán je prostredie, ktoré vyhľadávajú skôr rodičia tých, pre ktorých je programovaná úprava textu a hlavne hudba. Hoci táto inscenácia tradičnému žilinskému divákovi bez rozdielu veku ponúka iný divadelný zážitok, svojou nejednotnosťou sa dostala do značného napätia.
Marián Pecko sa spoliehal, že integrátorom, ktorý dobre mienený experiment skĺbi do jednotného celku, budú herci. Boris Zachar, Branislav Matuščin, Zuzana Kyzeková a Marianna Mackurová rozohrali podoby spoznávania sa i objavovania okolia. V štylizovanom herectve sa postupne stratili detaily, ktoré by plastickejšie vykreslili paradoxy príbehu. Nadežda Jelušová a Branislav Bačo ako autori experimentu, "vychovávatelia" Anna Hulmanová a Radovan Kianica, ale i "majiteľ podniku" Milan Pinzík zvýrazňujú atmosféru šantánu.
Aj napriek viacerým výhradám však možno konštatovať, že pokus ponúknuť v Mestskom divadle nevšedný zážitok sa vcelku vydaril.
Autor: OLEG DLOUHÝ(Autor je divadelný kritik)
