Divadelná vysoká škola Aleksandra Zelwerowicza z Varšavy sa predstaví Dielom bez názvu. FOTO - AI |
"Komisia zo študentov, doktorandov a pedagógov Vysokej školy múzických umení rozhodla o výslednom programe. Kritériá sa týkali skôr formálnej stránky predstavení. Požadovali sme produkcie, ktoré pripravili študenti, vznikli na umeleckých vysokých školách a ide o celé predstavenie, nie iba etudu. Veľkým plusom je, ak aj réžiu mal pod palcom študent. Pretože nie všetky školy majú študijný program réžia," vysvetľuje za Istropolitanu študijná prodekanka Svetlana Waradzinová.
Do budúcej stredy sa predstaví pätnásť škôl z jedenástich krajín. Nebude chýbať ani hostiteľská
VŠMU, ktorá si so zahraničím môže smelo merať sily.
"Čo sa týka kvality, koncepcie a prístupu k tvorbe, máme porovnateľnú produkciu. V stredoeurópskom priestore najmä krajiny Visegrádskej štvorky a Nemecko majú rovnaký princíp metodológie výučby herectva. Sú pre nás preto najsilnejšou konkurenciou."
Úplne iný systém výučby herectva, divadelnej tvorby a dramaturgie má britská škola. Cieľom festivalu nebolo spojiť predstavenia určenou dramaturgickou linkou či spoločnou témou. "Spoločné témy vyplynuli akosi následne. Je to môj spätný súkromný pohľad. Nebol to určite dramaturgický zámer. Pár predstavení sa totiž zaoberá vojenskou tematikou," všimla si Waradzinová.
Ambíciou festivalu je ukázať, ako sa divadlo robí vo svete. Určite sa o to zaslúžia exotickí hostia z Iránu a Izraela. Okrem činoherných inscenácií je v programe aj pohybové predstavenie zo Španielska, ktoré využíva školu šermu.
Festivalové inscenácie sa budú hrať v siedmich rozličných priestoroch. Na mieste je teda úvaha, či sa divák naučí chodiť na rôzne miesta a vyberať si z programu. "Takéto obavy nemáme. Veľké divadlá sú iba Aréna a DPOH, ostatné sú sály do dvesto miest. Niektoré predstavenia máme už teraz vypredané. Študenti sa totiž chcú navzájom chodiť pozerať na svoje predstavenia a divákov sme už naučili chodiť do Kaplnky," teší sa Svetlana Waradzinová.
Určite si nenechá ujsť poľské školy, pretože majú emočne nabudené predstavenia. "Nemôžem niekoho preferovať, ale krajiny okolo nás majú podobný princíp divadla, ako máme my. To sú predstavenia aj pre bežného diváka z ulice, niet sa čoho zľaknúť, nečaká ho nijaká avantgarda."
Pre fanúšikov undergroundu by podľa Waradzinovej malo byť srbské predstavenie v netypickom pivničnom priestore. "Osobne som zvedavá na Iráncov, pretože hrajú o kultúrnej revolúcii a vyrovnávaní sa s ňou," uzavrela prodekanka.
