SME

Krstný otec amerického herectva - Marlon Brando

BRATISLAVA 30. júna (SITA) - V detstve ho prezývali Bud, Frank Sinatra mu nepovedal ináč ako Mr. Mumbles - herec Marlon Brando. Legendárny Brando sa narodil 3. apríla 1924 v meste Omaha v americkom štáte ...

BRATISLAVA 30. júna (SITA) - V detstve ho prezývali Bud, Frank Sinatra mu nepovedal ináč ako Mr. Mumbles - herec Marlon Brando. Legendárny Brando sa narodil 3. apríla 1924 v meste Omaha v americkom štáte Nebraska.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Marlon Brando junior sa narodil v rodine obchodníka Marlona a jeho manželky Dorothy. Jeho strašia sestra Jocelyn sa stala tiež herečkou. Herecký gén zdedili súrodenci po matke - amatérskej divadelníčke. Brandova druhá sestra Frannie sa uplatnila ako výtvarníčka. Obidve sestry opustili stredozápad a strmhlav sa vrhli na štúdium v New Yorku. Marlon ich kroky nasledoval. Utiekol tak pred svojím citovo slabšie založeným otcom. Herectvo bolo to jediné, v čom bol vraj naozaj dobrý a preto, keď ho vyhodili zo školy, neostávalo mu nič iné, ako divadelné dosky. Nemohol vstúpiť ani do armády, pretože si pri futbalovom zápase zranil koleno a kaliku v armáde nikto nechcel. Herectvo mal v krvi od mala, pretože v rodine dvoch alkoholikov to bola jediná cesta, ako získať pozornosť a lásku rodičov. "Obdivujem Marlonov talent, ale nezávidím mu bolesť, z ktorej sa zrodil," povedal kedysi Anthony Quinn Marlonovej prvej manželke Anne Kashfi.

SkryťVypnúť reklamu

Brando študoval v newyorskej škole drámy Erwina Piscatora. Jednou z jeho učiteliek bola aj členka známeho Yiddish Theatre Stella Adler, ktorej prístup priniesol do americkej divadelnej školy nové odkazy.

Brando debutoval na Broadway presne 19. októbra 1944 v hre I Remember Mama. Aj keď Brando začínal v divadle, koncentroval sa skôr na film. Slávnej Broadway dal adieu v roku 1949 a aj keď ho za jeho rozhodnutie mnohí kritizovali, Marlon ho obhájil. Svoj neskrotný talent predviedol vo filme už v 60. rokoch. Vtedy ešte netušil, že jeho výkony budú znamenať pre všetky ďalšie herecké generácie obrovskú výzvu a prinesú mu obdiv miliónov divákov.

Vo filme preto debutoval až v roku 1950 vo filme Freda Zinnemanna - Muži. Do pozornosti sa ale dostal skôr vďaka postave Stanleyho Kowalského vo filmovej verzii diela Tennesseeho Williamsa - Električka zvaná túžba z roku 1951, za ktorý bol nominovaný na Oscara. Brando priniesol na obrazovku nový druh realizmu. Nasledovali filmy Viva Zapata!, Julius Caesar, Desirée, Sayonara a iné.

SkryťVypnúť reklamu

Práve v rokoch 1951 až 1954 spravil v americkej kinematografii revolúciu. Jeho herecké umenie, ako aj životný štýl sa snažili napodobniť James Dean, Paul Newman aj Steve McQueen. "Všetci sme Brandovými deťmi," povedal na jeho adresu Jack Nicholson v roku 1972. Brando sa stal skutočným krstným otcom amerického herectva. Iba jemu sa totiž podarilo do roku 1955 štyri razy za sebou získať nomináciu na Oscara. V roku 1955 ho konečne dostal za film V prístave.

Okrem herectva koketoval aj s réžiou. Film Jednookí dolníci nielen režíroval, ale vznikol aj pod hlavičkou jeho produkčnej spoločnosti Pennebaker Productions. Pôvodne ho mal režijne pripraviť Stanley Kubrick ale napokon sa nezhodli. V 60. rokoch nasledovali filmy Vzbura na Bounty, Morituri a Grošovaný kôň. Niektoré z nich boli ale poriadne prepadáky. Jeho kariére nepomohol Ošklivý Američan, Štvanica ani Odrazy v zlatom oku. Úplný debakel znamenali filmy Rozprávka na dobrú noc, Grófka z Hongkongu a Noc budúceho dňa.

SkryťVypnúť reklamu

Brando sa zapojil aj do boja za práva Afroameričanov. V roku 1968 sa objavil na zhromaždení organizácie Black Panther, čo mu v kritických rokoch nevynieslo veľa slávy. V juhovýchodných štátoch USA bolo na jeho filmy de facto uvalené embargo. Od roku 1969 až do roku 1972 mu nevyšiel žiadny film. Potom sa ocitol v Ostrove v ohni a v roku 1972 hral v Krstnom otcovi. To bol druhý a posledný film, ktorým si zabezpečil Oscara. Zahral si aj vo filme Posledné tango v Paríži. V 80. a 90. rokoch sa zviditeľnil filmami Nováčik, Don Juan DeMarco či Kto z koho.

Jeho úspešnú kariéru poznačili psychické problémy, obezita a konflikty s deťmi. Na sklonku života sa utiahol. Brando vedel, že aj keď jeho legenda bude žiť ďalej, jeho koniec sa blíži. Preto si detailne napísal scenár vlastného pohrebu. V lete 2004 mal začať natáčať film Brando a Brando, ale 1. júla 2004 zomrel.

SkryťVypnúť reklamu

Marlon bol trikrát ženatý, oficiálne má päť, neoficiálne sedem potomkov.


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  1. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  2. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  3. Prečo sú dovolenky na obrích výletných lodiach lacné?
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  6. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  8. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  1. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 5 564
  2. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 4 623
  3. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 4 063
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 3 745
  5. Prečo sú dovolenky na obrích výletných lodiach lacné? 3 340
  6. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 803
  7. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 2 629
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 2 235
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (13. - 19.6.1925)
  2. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  3. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  4. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  5. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  6. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  7. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  8. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 26 659
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 18 711
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 17 766
  4. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 9 684
  5. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 6 517
  6. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 6 269
  7. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 898
  8. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 4 369
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej.
  2. Věra Tepličková: Východná alebo Keď má orientácia na všetky štyri svetové strany trhliny
  3. Marcel Rebro: Nad Kyjivom znovu tma: keď rakety vyvracajú slovenské lži
  4. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  5. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  6. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  7. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  8. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
SkryťZatvoriť reklamu