Sarajevo 25. marca (TASR) - Čoho nie sú schopní politici, podarilo sa režisérovi Danisovi Tanovičovi: Obyvatelia celej Bosny a Hercegoviny spoločne oslavujú Oscara, ktorý mu americká filmová akadémia udelila za film No Manďs Land (Územie nikoho).
"Toto je pre moju krajinu, pre Bosnu," povedal rodák zo Sarajeva po tom, čo od herca Johna Travoltu prevzal trblietavú sošku za najlepší zahraničný film (film nakrútený v inom ako anglickom jazyku).
Tanovič, 32-ročný príslušník mladšej filmárskej generácie, je prvým bosnianskym a prvým balkánskym režisérom, ktorý toto prestížne ocenenie získal.
"Som šťastný, že po toľkých rokoch máme konečne dobrú, pozitívnu správu o Bosne, správu, ktorá hovorí o kráse, poznaní a skúsenosti tejto krajiny a nie tie trpké správy o tunajšej vojne a politike," povedal v Tanovičovov priateľ Benjamin Filipovič, režisér a riaditeľ Asociácie filmových tvorcov Bosny a Hercegoviny.
Filipovič poukázal na to, že No Manďs Land vznikol bez finančnej podpory z Bosny a vyjadril nádej, že "bosnianske úrady budú teraz venovať väčšiu pozornosť veciam, ktoré môžu krajinu predstaviť takým dobrým spôsobom, ako to urobil Tanovičov film."
"Naše úrady by sa mali poučiť z Tanovičovho príkladu a investovať viac do našej mládeže. Tanovič išiel do zahraničia, aby sa pokúsil získať finančnú podporu a porozumenie pre svoju prácu, ktorej výsledkom je najvyššie filmové ocenenie, ktoré možno očakávať," povedal Filipovič.
Ku gratulantom sa pridalo aj kolektívne (moslimsko-chorvátsko-srbské) prezídium Bosny: "V týchto momentoch radosti a šťastia všetkých občanov Bosny a Hercegoviny my politici máme pravdepodobne najmenšie právo zagratulovať k tomuto výnimočnému úspechu v histórii bosnianskej filmovej produkcie," uvádza sa vo vyhlásení prezídia. "Radi by sme sa však podelili o radosť so všetkými, ktorí veria v jasnejšiu budúcnosť a perspektívu pre Bosnu a Hercegovinu."
Tanovič, v rámci najlepších balkánskych tradícii, zbytočnosť a hlúposť vojny z rokov 1992-95 zobrazuje tragikomickým spôsobom. Ešte počas natáčania vyhlásil, že nemyslí, že jeho film zmení svet, ale pristupuje k nemu, ako by svet zmeniť mal.
No Manďs Land nestraní žiadnej strane konfliktu, ale vzdáva úctu všetkým, ktorí boli zabití kvôli nezmyselnej ideológii. Aj táto skutočnosť zrejme spôsobila, že film rovnako dobre prijali všetci obyvatelia Bosny, bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť.
"Tento Oscar pre nášho Tanoviča prispel k zjednoteniu krajiny viac ako roky politických rokovaní," povedal sarajevský ekonóm Muamer Mulič. "Bola som taká šťastná, keď som počula ľudí hovoriť o nás (Bosne) v dobrom, keď hovorili o našom úspechu a schopnosti niečo dosiahnuť," vyjadrila svoju radosť Tatjana zo správneho strediska Srbskej republiky (RS) Banja Luky.
No Manďs Land na príbehu nepriateľských vojakov - bosnianskeho Moslima a Srba, ktorí spolu uviaznu v zákope na bojovej línii, satirickým spôsobom hovorí o absurdite vojny, krutosti etnickej neznášanlivosti a neefektívnosti jednotiek OSN počas konfliktu. Tretí hrdina, moslimský vojak, leží na míne a ak nechce, aby mína vybuchla, nemôže sa pohnúť.
Tanovič, ktorý Bosnu opustil v roku 1994 a teraz žije v Paríži, film natočil len za milión dolárov s finančnou podporou z Talianska, Francúzska, Veľkej Británie a Slovinska. Natáčanie trvalo šesť týždňov a kvôli príliš rizikovej situácie v Bosne sa konalo v Slovinsku. Režisér dielo označil za príklad "bosnianskeho minimalizmu" - na natočenie vojnového filmu mu stačil jeden tank a jeden vrtuľník.
Pred Oscarom získal No Manďs Land viacero medzinárodných ocenení - začiatkom roku získal Zlatý Glóbus a minulý rok ho v Cannes okrem Zlatej palmy ocenili aj osemminútovým potleskom. V Bosne, kde film v kinách zhliadne v priemere asi 20.000 divákov, má viac ako 200-tisícovú návštevnosť.
