Z inscenácie Tri matrioshki. FOTO - BDŽ |
Bábkové divadlo Žilina * Michal Ditte: Tri matrioshki * Dramaturgia: Michal Ditte * Hudba: Martin Čorej * Projekcie: Lukáš Kodoň * Scéna a kostýmy: Eva Klinčoková * Pohybová spolupráca: Silvia Antolová * Réžia: Iva Jurčová * Hrajú: Michaela Hrbáčková, Mária Danadová, Peter Dobiáš, Juraj Smutný a Jana Liesková Text mladého dramatika Michala Ditteho je rázny a "nový" žilinský divák, ktorého domáce bábkové divadlo postupne navyká aj na večerné predstavenia, dostane v Troch matrioshkách dávku sympatickej nekompromisnosti. Autor už tri roky funguje s režisérkou Ivou Jurčovou v tvorivom tandeme a spolu vedú levické divadlo Pôtoň, čo znamená, že sú navyknutí z minima vyžmýkať maximum. Akási podprahová súhra autora a režisérky dokázala za neuveriteľných desať dní takmer zázrak - stvoriť zaujímavú inscenáciu s veľmi konkrétnym názorom a vzťahom k prítomnosti.
V modelovej situácii jedného bytu žijú tri postavy v esenciách svojich mikropriestorov. K chladničke pripútaná frustrovaná tridsiatnička Kristína, na pohovke voľne pohodená nádherná a mladá žena Vanda, ktorá trpí traumatickým sexuálnym smútkom, a vo vani vykvasený, pekný a životaschopný, ale inak nevýnimočný mladý muž Viktor, ktorý Vandu ľúbi, ale nechápe. Príbeh inscenácie je odkrývaním príčin vzájomných vzťahov a vnútorných stavov postáv.
Emočne evokuje to zvláštne časové a priestorové dusno, spôsobené krízou, bolesťou, neistotou a samotou, keď napriek tomu, že človek vykonáva rôzne úkony, akoby len vyjavene stál a pozeral sa sám na seba a do seba. Tento pocit podporujú monologické textové fragmenty a akási krutá izolovanosť a hlboká samota postáv. Všetko sa deje v intenzívnom nasadení, akoby títo traja ľudia chceli z nejakej príčiny vypovedať čo najviac a čo najrýchlejšie, čosi záhadné a miestami až mysteriózne ich ženie hovoriť a vypľúvať duše na dlane.
Polovica hodinovej inscenácie je vlastne predohrou ku konfliktu, ktorý sa stane aj nestane súčasne. V jednom momente totiž do tejto kumulovanej a divadelne vzrušujúcej energie, súčasne fungujúcej aj na krásne smutnej metaforickej úrovni, vstupujú ďalšie postavy - hnusný a úlisný Frenkie a ešte hnusnejšia a úlisnejšia Lulu. A rozuzlenie situácie začína tlačiť na pílu.
Tam, kde bol príbeh dosiaľ krehkou metaforou, kde bol text vzdušný a rýchly a ľudia na javisku živí aj veční súčasne, začína pôsobiť niečo umelé, dianie zrazu pôsobí príliš naturalisticky a vo vzduchu je čosi navyše. Nakoniec sa tento pocit premení na záverečnú pointu tohto "projektu" - príbeh je strhnutý na zem fenoménom reality šou, emócie sa vyprázdnia, z javiska sa stráca krása, ľuďom vidieť všetky údy a z vraždy v priamom prenose sa stane obchodný artikel a prostriedok na výhru.
Tento neľútostný a nepohodlný moment je názorom a postojom tvorcov, jadrom ich výpovede o tom, že v našej prítomnosti niečo nie je správne. A nesieme za to spoločnú zodpovednosť - lebo v konečnom dôsledku sme tí, ktorí sa pozeráme. Slovo projekt sa zradne vkráda do rôznych vrstiev slovenčiny, raz neznamená takmer nič a inokedy chce znamenať takmer všetko. V tomto konkrétnom prípade projekt Tri matrioshki doslova znamená naozaj dobrý nápad dotiahnutý do dobrého konca.
Autor: ZUZA FERENCZOVÁ(Autorka je dramaturgička)
