Jeho dramaturgia býva spojená s nejakou divadelnou osobnosťou, po choreografovi a režisérovi Janovi Fabrem je to tentoraz maďarský choreograf pôvodom z Vojvodiny Josef Nadj.
Jeho projekt Asobe oživuje dvor pápežského paláca. Asobe znamená po japonsky hranie sa. Produkcia pojednaná ako Hommage básnikovi Henrimu Michauxovi sa "hrá" so šiestimi japonskými tanečníkmi moderného tanca a s ďalšími 24 hercami. Nadj sa v Avignone prezentuje aj skulptúrami a kresbami.
Flámsky umelec Jan Lauwers a jeho Needcompany prezentuje spojenie divadla, tanca a hudby.
Skvelý francúzsky režisér Éric Lacascade si pre festival zvolil ruský námet, po viacerých úspešných produkciách Čechovových hier sú to tentoraz Gorkého Me?š?tiaci. Akoby chcel zistiť, čo by robili čechovovskí hrdinovia po ďalších dvadsiatich rokoch.
Legenda ruskej réžie Anatolij Vasiljev predstaví na festivale už svoju štvrtú produkciu, tentoraz na báze Puškinovej poémy Mozart a Salieri. Pripravil aj nekonvenčný projekt - inscenovanie časti Homérovej Iliady.
Činoherná časť festivalu bude aj v znamení konverzného britského dramatika Edwarda Bonda, diváci uvidia niekoľko jeho hier.
Téme apartheidu sa venuje text troch Juhoafričanov, ktorý si vybral legendárny Peter Brook. Hra Sizwe Banzi je mŕtvy je príbehom o hľadaní pravých a platných dokumentov, vlastnej identity i príbehom odporu proti krutosti.
Režisér Arthur Nauzyciel prináša inscenáciu hry francúzskeho autora Bernarda-Marie Koltesa Boj černocha so psami.
Festival si pripomína aj 60 rokov kultúrnej decentralizácie. Sám je úspešným príkladom politiky, ktorá si dala za cieľ preniesť časť umeleckého života mimo Paríža. Spomenie si na svojho zakladateľa Jeana Vilara.
