Prvé úmrtie na Pohode
TRENČÍN Prvú smrteľnú nehodu počas desiatich ročníkov Pohody zaznamenali organizátori v nedeľu ráno po oficiálnom skončení festivalu. Pri rozoberaní jednotlivých pódií prišlo k smrteľnému úrazu spolupracovníka českej firmy, ktorá sa na festivale zúčastnila.
Na 21-ročného Davida z Prahy spadla časť konštrukcie, ktorá mu spôsobila ťažké zranenia a po prevoze do nemocnice im podľahol. Informovala o tom trenčianska policajná hovorkyňa Lenka Bušová. Polícia podľa nej v súčasnosti preveruje všetky okolnosti, ktoré súvisia s úrazom a uskutočňuje vyšetrovanie.
"Chcel by som v mene organizátorov Pohody vyjadriť sústrasť jeho rodine a blízkym. Mrzí nás to, pretože festival robíme pre to, aby si ho ľudia užili v zdraví a vrátili sa domov," dodal hlavný organizátor festivalu Michal Kaščák.
Počas hudobného festivalu Pohoda polícia skontrolovala niekoľko stoviek osôb a motorových vozidiel. Uložených bolo viac ako sto blokových pokút za dopravné priestupky a na úseku verejného poriadku. Okrem toho policajti zadržali sedem vodičských preukazov, pretože vodiči jazdili pod vplyvom alkoholu. Zaznamenaných bolo niekoľko drobných krádeží, ktoré polícia preveruje ako priestupky. Na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Trenčíne policajti predviedli spolu 16 osôb. Dôvodom bolo podozrenie z drogovej trestnej činnosti a z dôvodu zistenia totožnosti.
Na zdravie návštevníkov počas festivalu dohliadalo 27 zdravotníkov Červeného kríža a zdravotnej služby a osem záchranárov so štyrmi sanitkami. Na festivale boli aj štyri pevné stanovištia prvej pomoci a niekoľko mobilných hliadok. Novinkou bola klimatizovaná poľná nemocnica. (sita, tasr, peb)
Aký bol sprievodný program
Obrovskému záujmu sa na tohtoročnej Pohode tešili aj divadelné predstavenia. Pred Tatra banka Arénou, kde sa v sobotu o desiatej hodine ráno hralo Desatoro od Radošincov, čakal hlúčik asi 20 ľudí, ktorým sa nepodarilo dostať do plného divadla skôr než po prvej polovici predstavenia. Na Kontrabas Štúdia L+S sme do Teatra Tatro poučení z rána prišli skôr, ale dnu sme sa aj tak nedostali. Plno. Je to dobré znamenie a súčasne aj impulz pre organizátorov na zvýšenie kapacity stanov alebo na pridanie viac divadelných predstavaní.
Tí, ktorí nezvládajú plynulo prejsť z dunivých elektronických rytmov do gitarových pesničiek, či od božskej Skye, ktorá si z divákov spravila chór spievajúci "Say Amen", oceňujú stany s debatami. Niekedy sa tam diváci "bijú" o mikrofón s otázkami, napríklad v diskusii Ligy za duševné zdravie Veríte svojim snom?. V plnom stane Artfóra café sa mladí s prekvapujúcou otvorenosťou zdôverovali psychoanalytikom A. Heretikovi a A. Marsalovej so svojimi, niekedy aj traumatizujúcimi snami. Odkaz odborníkov bol jasný: najlepšie si sny vyložíte sami, pýtajte sa, čo veci zjavované v snoch symbolizujú.
Škoda, že trošku aktívnejšie publikum chýbalo v debate so skupinou Živé kvety, hoci tá sa krátko predtým postarala o jeden z mála "vypredaných" koncertov. Polnočná hodina na záver festivalu však nie je najlepším časom na vážnejšie diskusie.
Prívlastok multižánrová má na Pohode každý rok vyššiu intenzitu. Niektorí čisto hudobní fanúšikovia by vám poradili: hlavne sa nezastavujte pri atrakciách, lebo sa z toho nevymotáte a hudba vám ujde. Lenže ľudí je tu stále viac a krásne sa každý rozlieza podľa vlastného gusta.
Okrem skákania na lane alebo na trampolíne či lození po stene, sa tu aj maľovalo. Približne 60 ľudí sa tu počas dvoch dní odreagovalo maľovaním obrazu. Združenie Euforion pripravilo kvázivýtvarné dielne, kde si ľudia maľovali podľa chuti. Diela sa vydarili, možno bude aj výstava.?(jak)
Desať rokov nie je veľa. V prípade hudobného festivalu, ktorý funguje bez prestávky a stal sa najväčšou akciou svojho druhu, je to však viac než dosť. Aká teda bola jubilejná trenčianska Pohoda?
Priniesla niekoľko výnimočných koncertov, príjemnú atmosféru a profe?sionálne zvládnutú organizáciu. Na druhej strane napríklad aj sklamanie v podobe nevydareného vystúpenia jedého z avizovaných headlinerov. Ale poďme pekne po poriadku.
Piatková Pohoda
Hoci šéf festivalu Michal Kaščák tvrdil, že na výročie pri prípravách nejako špeciálne nemysleli, bolo cítiť najmä pri rozbiehaní oboch dní.
Prvýkrát vôbec celý program Pohody odštartovalo divadlo. Marián Labuda v úlohe prezidenta Tisa odohral veľký herecký koncert, ktorý postojačky vytlieskalo pozorné publikum.
O prvé tóny sa na festivale postaral Marián Varga. V sprievode Bratislavského komorného orchestra dirigovaného Tónom Popovičom odohral výber zo starších skladieb v nových úpravách. Okrem toho ešte Varga celý prvý festivalový deň uzavrel "ranným" duetom s violončelistom Jozefom Luptákom.
Ani tento rok Pohoda neobišla hip-hoperov. Veľmi príjemným prekvapením bol český rómsky rapper Gipsy s akustickou sprievodnou kapelou. Romano hip-hop, ako to sám nazval, strhol väčšinu prítomných. Gipsy je dôkazom, že ak má človek cit pre muziku, dokáže aj k hip-hope pristupovať po novom. I keď on to má možno v génoch.
Večerné vystúpenie londýnskeho Dizzeeho Rascala patrilo jednoznačne k najlepším vystúpeniam tohtoročného festivalu, veď svojou energickou grime-rockovou šou potešil nielen striktných priaznivcov hip-hopu. Zmes najväčších hitov z albumov Boy In Da Corner a Showtime ako I Luv U či Dream spočiatku prijímalo publikum s miernou skepsou. Predsa len, špecifický londýnsky grime tu veľa ľudí stále nepozná, časom sa však nechali strhnúť nasadením rapperov a rockovou vsuvkou s hitovkami od rockových kapiel ako Queen či Deep Purple. Vystúpenie Dizzeeho Rascala navyše ukázalo, kde stále sú limity našich rapperov.
Pixies pôsobili na pódiu dojmom stretávky študentov gymnázia po dvadsiatich rokoch. Ich naivno-brutálne punkom a alternatívou okorenené pesničky majú svoje čaro, ale teraz pôsobili, akoby spievali a hrali na polovičný výkon. Headlineri Pohody to majú ťažké na plagátoch sú napísaní veľkými písmenami a očakávajú sa od nich veľké výkony. Pixies sa vrátili na pódiá po dlhánskej pauze a bolo to na ich hraní dosť vidno.
Čo povedať o The Frames? Čím je táto írska kapela skromnejšia, tým je lepšia. Glen Hansard a spol. odohrali jeden z najlepších koncertov na festivale. Hovorí sa o nich ako o nových U2, ale to je nezmysel ich hudba je iná intímnejšia, intenzívnejšia, plná emotívnych zlomov, pri ktorých si spevák vykričal dušu z hrdla. Na záver odohrali pesničku Pixies Where Is My Mind?, x-krát lepšie ako jej pôvodní autori o hodinu predtým.
Čoraz populárnejšou sa stáva dvojica žiakov základnej školy, ktorá vystupuje pod názvom Tucan. Jonatán Pastirčák hrá na violončelo a spieva, Adam Matej ho k tomu sprevádza na bicie nástroje. Sú veľkými nádejami našej alternatívnej scény. Publikum to vycítilo a vyžiadalo si hitovku o Európskej únii, ktorá sa len pred niekoľkými dňami objavila na CD sampleri denníka SME.
Čo sa týka publika, keby speváčka Hana Hegerová tušila, že mládež o niekoľko generácií mladšia pozná naspamäť texty jej legendárnych skladieb, zrejme by päť rokov neodolávala naliehaniu Michala Kaščáka, ktorý sa ju márne snažil pozývať. "Ty jsi má/ levadulová..." spievali s ňou stovky ľudí pod pódiom a na záver si vyžiadali ďalšiu nezabudnuteľnú hitovku Čerešne.
Asi jediní, kto nebol s Hanou Hegerovou spokojní, boli fotografi. Manažér speváčky im totiž odkázal, že z fotenia nič nebude.
Záver prvého dňa ovládla Erika Stucky. Niečo sa dalo tušiť už vtedy, keď sa na pódium posadili iba dvaja hudobníci hráč na tubu a trombonista. Zozadu sa začal ozývať rôzne cinkavé zvuky a pohrávanie sa s hlasom na spôsob Ivy Bittovej. Keď sa objavila žena v šatách socialistického strihu a začala spievať skladby od Elvisa Presleyho cez Stinga až po Michaela Jacksona a Britney Spearsovú, absolútne strhla publikum, ktoré s pribúdajúcim záverom úplne zaplnilo stan TB arény.
Nečakané prekvapenie, ktoré potvrdilo nos Michala Kaščáka na masovo neznámných, no výborných hudobníkov spolu s rozpačitým výkonom skupiny Pixies potvrdilo zároveň jeho slová o riziku zo sklamania v prípade veľkých mien.
Sobotňajšia Pohoda
Desať rokov oslavuje festival a rovnaký čas uplynul aj od úmrtia skladateľa Svetozára Stračinu. Tento neprávom trochu zabudnutý autor skvelých úprav folklóru a filmovej hudby je podpísaný aj pod aranžmánom skladby Anča kráča, auto fičí od skupiny Bez ladu a skladu. Šéf festivalu Michal Kaščák mu pripravil spomienku v podobe symfonického orchestra, ktorý obstaral úvod druhého dňa festivalu odohraním výberu z jeho tvorby.
Nielen k sobotným vrcholom nepochybne patrila aj premiérová slovenská návšteva britskej dvojky Matt Black a Jonathan More z dua Coldcut, ktoré okrem iného stojí aj za renomovaným vydavateľstvom Ninja Tune. Ich vystúpenie, kombinácia dokonalej vizuálnej a hudobnej zložky, roztancovalo mnohých divákov. Jediným negatívom tak bolo, že vynikajúce predstavenie takej zásadnej elektronickej zostavy začalo po požiadavke samotnej kapely už o druhej popoludní. Určite by sa lepšie vynímalo vo večerných hodinách.
Veľmi príjemnú atmosféru sa podarilo vytvoriť aj českej zostave Bratři Orffové. Kto pozná ich album Bingriwingri, vedel na čo sa má pripraviť, ostatných milo prekvapila pohodová atmosféra. A fakt, že samotná kapela naživo znie ešte trochu lepšie než na debutovom albume.
Naopak naozaj otrasný zvuk vyhnal väčšinu divákov z vystúpenia českej elektronicko-gitarovej zostavy Ohm Square smerom k hlavnému pódiu, na ktorom sa v tom čase v "etnožupane" predviedol Peter Lipa, či smerom k Argentínčanom Kevin Johansen & The Nada. Čo je trochu škoda, pretože éterický hlas Charlie One si zaslúži pozornosť.
Sobota patrila aj Wu Tang Clanu. Premiérovo na Slovensko zavítal člen tejto legendárnej zostavy, GZA. Skoro deväť hodín, zaplnený stan, skáčuci a skandujúci ľudia, vynikajúca atmosféra a vzduch, ktorý sa dal krájať. Dav nebol plný iba šiltoviek nakrivo a širokých nohavíc, na kultového rappera sa prišlo pozrieť i množstvo ľudí, ktorí hip-hop inak veľmi nectia. Podobne ako na Veca, ktorý sa v sobotu predstavil už poobede pred americkým rapperom.
Z domácej scény sa nestratila ani kultová punková skupina Zóna A. Už dávno prešla posledným súdom - všetko je jej odpustené - spev, gitary, bicie sa stretli iba občas - na koncerte ich však vždy podrží verné publikum a rado si s nimi zaspieva najväčšie hity. A tých majú títo bratislavskí punkeri stále dosť.
K záveru sa atmosféra i ľudia začali pomaly vytrácať. Jubilejný desiaty ročník nášho najväčšieho letného festivalu sa však vydaril.
Autor: TOMÁŠ PROKOPČÁK Trenčín Bratislava
