Hlavné postavy filmu Perníková věž - zľava herec Radek Kuchař, režisér Milan Šteindler a herec Jan Dolanský.
FOTO - ČTK
Po šiestich rokoch sa herec, režisér a komediant MILAN ŠTEINDLER (1957) rozhodol nakrútiť nový film. Na rozdiel od superhitov Vrať se do hrobu či Díky za každé nové ráno, za ktorý dostal Českého leva za réžiu, je jeho tretí celovečerný film Perníková věž vážnym filmom z prostredia drog.
Nebol by to ale Milan Šteindler, aby ako člen divadla Sklep a niekdajší spolutvorca Českej sódy nevniesol do tragického príbehu svoj povestný čierny humor. Perníková věž má dnes v Prahe premiéru.
Podľa vás nie je Perníková věž filmom o drogách, ale o ľuďoch, pre ktorých hrajú drogy dôležitú úlohu. Naozaj je to ľahko nezávislý film o ťažkých závislostiach?
„Áno, preto ten podtitul. Je to o ľuďoch závislých od drog. Ale tým je myslené, že človek môže byť závislý od rôznych vecí. Napríklad od iného človeka, a to je prípad nášho hrdinu. Je závislý od drogy, ale aj dievčaťa, ktoré chce pomstiť. Napokon, tiež som závislý od svojej slovenskej ženy Janky. Bez nej som úplne nemožný.“
Váš hlavný hrdina berie pervitín. Nie je dnes najužívanejšou tvrdou drogou v Čechách heroín?
„Je to možné, ale pervitín je taká typická česko-slovenská dobrota, ktorú dokonca vyvážame do zahraničia. A ten príbeh sa odohráva u nás. Navyše, je to pomerne tvrdá droga, ale nie zasa taká tvrdá ako heroín. Z heroínu sa v mojej predstave už dá vyskočiť len veľmi zriedka alebo vôbec nie. Na pervitíne má náš hrdina ešte šancu, a to môže byť napínavé - vyskočí, nevyskočí?“
Máte aj osobné skúsenosti s drogami?
„Len trochu. Heroín beriem príležitostne - hlavne na spanie. Rohypnol už mi nezaberal. Mám potom problém so vstávaním. Niekedy mi musia dať adrenalínovú injekciu do srdca, a to nie je nič príjemné.“
Zatĺkate?
„To je jednoduché. Pochádzam z generácie, ktorá bola poučená, že najdôležitejšie je zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať a keď vám to dokážu, tak opäť zatĺkať. A okrem toho, kto by sa tu priznával k niečomu nie úplne legálnemu?“
Film o drogách môže vyvolať kontroverzné názory. Myslíte, že vám diváci i kritici budú rozumieť tak, ako ste to chceli filmom povedať?
„Túto otázku som si kládol pri nakrúcaní každý deň. Čo mám na to povedať?! Azda po premiére dostaneme odpoveď. Už som celkom napätý!“
Perníková věž vraj nebude až taká sranda. Vaše meno však predpokladá, že humor sa vo filme objaví. Podarilo sa vám ho tam prepašovať?
„V tomto zmysle som na Martina Němca tlačil, aby pridal do scenára ešte nejaké humornejšie motívy. Paradoxné je, že keď bol film nakrútený, v strižni sme tie humorné motívy vystrihávali, pretože trieštili celistvosť príbehu. Ale niečo tam zostalo.“
Ako naplnili vaše predstavy mladé herecké objavy - Jan Dolanský, Radek Kuchař a Dorota Nvotová? Nechceli ste sa obsadiť do filmu aj vy?
„Predstavy sa mi splnili absolútne. Autor scenára, hudobník Martin Němec ma hecoval, aby som si zahral postavu suseda. On a susedka v príbehu trochu kibicujú. Urobil som skúšobnú snímku sám so sebou a keď som sa na to pozeral, povedal som: Volajte pána Jandáka. A ten bol perfektný.“
Ako ste narazili na scenár Martina Němca?
„Bolo to v krčme U hrocha. Tam mi o ňom Martin povedal. Myslím, že to trvalo dlho najmä preto, že je pomerne ťažké nájsť látku, ktorej budete venovať jeden alebo dva roky života, a pritom tomu celý čas veriť. Zatiaľ mi to vydržalo.“
Ako ste obdobie od posledného filmu vyplnili? Nakrúcali ste reklamy, chodili po Sklepe alebo len ste jednoducho žili?
„Asi všetko dohromady. Na nedostatok práce som sa nemohol sťažovať. A žiť sa musí ďalej, aj keby sa vám nechcelo. Nechystám sa to tu predčasne zabaliť. Mal by som pocit, že ešte prídem o nejakú srandu.“
V akej kondícii je sklepovská generácia? Pokračujú spoločné aktivity?
„Momentálne by som nerád bol hovorcom divadla Sklep, pretože počas nakrúcania som na divadlo príliš času nemal. Chcem sa polepšiť, ale ešte neviem odkedy. Isté ale je, že tento vred na pokožke našej kultúry je neodstrániteľný.“
Provokujúcu Českú sódu ste už odstránili?
„Nie som si istý či úplne. Možno len čaká na svoje oživenie.“
Máte už v hlave nejaký ďalší nápad na celovečerný film alebo budeme na Šteindlera - režiséra čakať ďalších šesť rokov?
„Nápad nemám. To je vždy to najťažšie. Väčšinou sú najhoršie prvé dva roky. Ale viete čo, keď neurobím žiadny film, ľudia ho neuvidia. A ako je známe, čo oči nevidia, srdce nebolí.“
