Škandalózny maliar dekadencie Gustav Klimt

Viedeň bola ku koncu 19. storočia fascinujúcim miestom kultúry, strediskom Freudovho učenia o podvedomí a ľudskej sexualite, ale zároveň hlavným mestom tradičnej a konzervatívnej Európy. V tomto nevšednom prostredí začínal po ukončení štúdií na umeleckop

Judita s Holofernovou hlavou ( 1901).

Viedeň bola ku koncu 19. storočia fascinujúcim miestom kultúry, strediskom Freudovho učenia o podvedomí a ľudskej sexualite, ale zároveň hlavným mestom tradičnej a konzervatívnej Európy. V tomto nevšednom prostredí začínal po ukončení štúdií na umeleckopriemyselnej škole tvoriť aj mladý Gustav Klimt. Ovládal širokú škálu techník, od mozaiky cez maľovanie až k freskám.

Žena vo všetkých podobách

Gustavov mladší brat Ernst skončil tú istú školu o rok neskôr a potom si spolu zarábali maľovaním portétov podľa fotografií. Ako 23-ročný získal Klimt prvú oficiálnu vládnu zákazku. Mal vyzdobiť Vilu Hermes, obľúbené vidiecke sídlo cisárovnej Alžbety. Väčšinou pracoval spolu s bratom, ich prvou veľkou, zlomovou objednávkou bola práca v Umeleckohistorickom múzeu vo Viedni. Diela mali taký obrovský úspech, že na Klimta sa hneď zosypalo množstvo zákaziek. Najzávažnejšia bola ponuka namaľovať štyri alegórie na strope Suranyho paláca vo Viedni a dekorácie stropu kúpeľného domu v Karlových Varoch.

Duch doby sa začal v Klimtovej tvorbe odrážať veľmi skoro. Nové náuky, nové rozmery, ktoré svet získaval, menili jeho pohľad na umenie. Stále viac sa v štýle odlišoval od svojich kolegov, až napokon začal tvoriť samostatne a robiť obrazy plné nevšedných prvkov. Plné erotických náznakov, výrazných línií, splývajúcich vlasov, kvetín, geometrických vzorov. Krivky, špirály a mystické vírenie jasných farieb dotvárali nový svet hĺbok podvedomia a neznámych bludísk mysle.

Klimtove vzory a sýte farby dodnes na mnohých pôsobia podmanivo vyvolávaním dekadentných pocitov, erotična a tajomného napätia prelomu storočí. Maľoval rozmerné alegórie a obrazy s mýtickou tematikou, pričom hlavným námetom preň bola osobnosť ženy. Maľuje ju nahú aj nádherne oblečenú, pohybujúcu sa, sediacu, stojacu, ležiacu, vo všetkých pózach a polohách, so všetkými gestami a vášňami. Výsledné obrazy pôsobia ako jemné, vzdušné dotyky, ktorými sa vstupuje do neba v pocite tajomnej extázy.

Malo to úspech. Klimtove avantgardné umenie okamžite zbieralo jedno ocenenie za druhým. Najvýznamnejšie boli asi zlatý rad za prínos do sveta umenia od cisára Františka Jozefa v roku 1888 a Veľká cena Antverp v roku 1895 za dekorácie zámockého divadla Eszterházyovcov v Totise v Maďarsku.

Nenávisť kritikov a cenzúra

Svojimi obrazmi ale Klimt tiež spôsobil niekoľko škandálov a vlny nenávisti zo strany kritikov. Na rozdiel od tradične prijímaných aktov ideálnych žien Klimt radšej maľoval dievčatá a ženy z ulice, provokoval a dráždil. No aj keď neskôr pod tlakom verejnej mienky maľoval svoje ženy zahalené, výsledný dojem vyvoláva podvedome ešte väčšie erotické napätie.

V roku 1890 robil spolu s bratom na spomínanej výzdobe schodišťa v Umeleckohistorickom múzeu. O dva roky Ernst zomrel a tak ďalšiu veľkú zákazku prijal Klimt s Franzom Matschom. Vytvorili maľby na stenách a strope Veľkej haly Viedenskej univerzity. Klimt tu celkom zreteľne a okázalo predstavuje nový svet Nietzscheho podobenstva o veľkom návrate. Maľuje krásne ženské telá aj rozkladajúce sa kostry ako obrazy večného kolobehu milovania a umierania.

Pod vplyvom Freuda uvádza na scénu podvedomie a sexualitu ako hlavné a oslobodzujúce sily ľudstva.

Klimtova a Matschova práca na univerzite už priaznivý ohlas nezískala. Diela Filozofia, Lekárstvo a Právo boli označené ako nehanebná pornografia a oficiálne odmietnuté. Univerzita ich odmietla odkúpiť, ale aj vrátiť autorovi, preto sa Klimt pokúsil vymáhať ich súdne. Obrazy napokon odkúpil prostredníctvom magnátov Augusta Lederera a Kolomana Mosera. Napriek tomu sa nezachránili, počas druhej svetovej vojny maľby premiestnili na zámok Immendorf v južnom Rakúsku, ktorý 5. mája pri úteku jednotiek SS vyhorel a Klimtove obrazy zhoreli tiež.

Odmietnuté boli aj ďalšie Klimtove diela, napríklad Beethovenovský vlys z roku 1902. Zato sa okolo neho utvoril krúžok moderných básnikov, ktorí jeho umenie obdivovali. V rokoch 1905 až 1908 vytvoril Klimt svoj "zlatý štýl". Virtuóznu kresbu v ňom skombinoval so štylizovanou plošnou skratkou telesných tvarov, prerastených dekorom. Používal rafinovanú technológiu, jemné farebné poltóny prelínal so striebrom a zlatom, takže obrazy nadobúdali charakter drahocenného predmetu. (mi)

Gustav Klimt sa narodil 14. júla 1862 v Baumgartenepri Viedni ako druhé zo siedmych detí chudobného rytca a zlatníka Ernsta Klimta, pochádzajúceho z Čiech. Spočiatku uznávané Klimtove diela neskôr narazili na ostrú kritiku akademikov. Na protest založil Klimt v roku 1897 skupinu Viedenská secesia a stal sa jej vedúcou osobnosťou. On a ďalší členovia tak vyjadrili nespokojnosť s konzervatívnymi praktikami vtedajších umelcov a kritikov. Viedenská secesia sa však v roku 1905 rozpadla. Doma ohovorený Gustav Klimt získava ocenenia v zahraničí. V roku 1910 má veľký úspech na bienále v Benátkach a rok nato získava cenu v Ríme prvú cenu za Život a smrť. Klimta zvolili za čestného člena Akadémie umenia vo Viedni a v Mníchove až v roku 1917. Rok na to, 6. februára 1918 zomrel na krvácanie do mozgu vo verku 56 rokov. Zanechal po sebe viac ako tri tisíc dokončených a veľmi veľa nedokončených diel. S Gustavom Klimtom odišiel aj dekadentný duch Viedne a Rakúska prelomu 19. a 20. storočia.

Život a smrť (1908 - 1911). FOTO - GALERIEDART.FR

Hygieia, detail odsúdeného diela Medicína (1900 - 1907.)

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 725
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 803
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 766
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 998
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 947
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 668
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 084
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 3 950
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 687
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 418

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Neprehliadnite tiež

Vieme milovať, keď nevieme, kedy toto slovo môžeme použiť?

Člen skupiny Osamelých bežcov Ivan Štrpka hovorí, že sme sa dostali do slovného smogu.

Folklór zrkadlí, akí sú ľudia citliví na hranice

Etnomuzikologička Jana Ambrózová hodnotí šou Zem spieva.

Agnieszka Holland bodovala na Berlinale aj za Slovensko

Zlatý medveď z prestížneho filmového festivalu patrí maďarskému filmu O tele a duši.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop