Judita s Holofernovou hlavou ( 1901).
Viedeň bola ku koncu 19. storočia fascinujúcim miestom kultúry, strediskom Freudovho učenia o podvedomí a ľudskej sexualite, ale zároveň hlavným mestom tradičnej a konzervatívnej Európy. V tomto nevšednom prostredí začínal po ukončení štúdií na umeleckopriemyselnej škole tvoriť aj mladý Gustav Klimt. Ovládal širokú škálu techník, od mozaiky cez maľovanie až k freskám.
Žena vo všetkých podobách
Gustavov mladší brat Ernst skončil tú istú školu o rok neskôr a potom si spolu zarábali maľovaním portétov podľa fotografií. Ako 23-ročný získal Klimt prvú oficiálnu vládnu zákazku. Mal vyzdobiť Vilu Hermes, obľúbené vidiecke sídlo cisárovnej Alžbety. Väčšinou pracoval spolu s bratom, ich prvou veľkou, zlomovou objednávkou bola práca v Umeleckohistorickom múzeu vo Viedni. Diela mali taký obrovský úspech, že na Klimta sa hneď zosypalo množstvo zákaziek. Najzávažnejšia bola ponuka namaľovať štyri alegórie na strope Suranyho paláca vo Viedni a dekorácie stropu kúpeľného domu v Karlových Varoch.
Duch doby sa začal v Klimtovej tvorbe odrážať veľmi skoro. Nové náuky, nové rozmery, ktoré svet získaval, menili jeho pohľad na umenie. Stále viac sa v štýle odlišoval od svojich kolegov, až napokon začal tvoriť samostatne a robiť obrazy plné nevšedných prvkov. Plné erotických náznakov, výrazných línií, splývajúcich vlasov, kvetín, geometrických vzorov. Krivky, špirály a mystické vírenie jasných farieb dotvárali nový svet hĺbok podvedomia a neznámych bludísk mysle.
Klimtove vzory a sýte farby dodnes na mnohých pôsobia podmanivo vyvolávaním dekadentných pocitov, erotična a tajomného napätia prelomu storočí. Maľoval rozmerné alegórie a obrazy s mýtickou tematikou, pričom hlavným námetom preň bola osobnosť ženy. Maľuje ju nahú aj nádherne oblečenú, pohybujúcu sa, sediacu, stojacu, ležiacu, vo všetkých pózach a polohách, so všetkými gestami a vášňami. Výsledné obrazy pôsobia ako jemné, vzdušné dotyky, ktorými sa vstupuje do neba v pocite tajomnej extázy.
Malo to úspech. Klimtove avantgardné umenie okamžite zbieralo jedno ocenenie za druhým. Najvýznamnejšie boli asi zlatý rad za prínos do sveta umenia od cisára Františka Jozefa v roku 1888 a Veľká cena Antverp v roku 1895 za dekorácie zámockého divadla Eszterházyovcov v Totise v Maďarsku.
Nenávisť kritikov a cenzúra
Svojimi obrazmi ale Klimt tiež spôsobil niekoľko škandálov a vlny nenávisti zo strany kritikov. Na rozdiel od tradične prijímaných aktov ideálnych žien Klimt radšej maľoval dievčatá a ženy z ulice, provokoval a dráždil. No aj keď neskôr pod tlakom verejnej mienky maľoval svoje ženy zahalené, výsledný dojem vyvoláva podvedome ešte väčšie erotické napätie.
V roku 1890 robil spolu s bratom na spomínanej výzdobe schodišťa v Umeleckohistorickom múzeu. O dva roky Ernst zomrel a tak ďalšiu veľkú zákazku prijal Klimt s Franzom Matschom. Vytvorili maľby na stenách a strope Veľkej haly Viedenskej univerzity. Klimt tu celkom zreteľne a okázalo predstavuje nový svet Nietzscheho podobenstva o veľkom návrate. Maľuje krásne ženské telá aj rozkladajúce sa kostry ako obrazy večného kolobehu milovania a umierania.
Pod vplyvom Freuda uvádza na scénu podvedomie a sexualitu ako hlavné a oslobodzujúce sily ľudstva.
Klimtova a Matschova práca na univerzite už priaznivý ohlas nezískala. Diela Filozofia, Lekárstvo a Právo boli označené ako nehanebná pornografia a oficiálne odmietnuté. Univerzita ich odmietla odkúpiť, ale aj vrátiť autorovi, preto sa Klimt pokúsil vymáhať ich súdne. Obrazy napokon odkúpil prostredníctvom magnátov Augusta Lederera a Kolomana Mosera. Napriek tomu sa nezachránili, počas druhej svetovej vojny maľby premiestnili na zámok Immendorf v južnom Rakúsku, ktorý 5. mája pri úteku jednotiek SS vyhorel a Klimtove obrazy zhoreli tiež.
Odmietnuté boli aj ďalšie Klimtove diela, napríklad Beethovenovský vlys z roku 1902. Zato sa okolo neho utvoril krúžok moderných básnikov, ktorí jeho umenie obdivovali. V rokoch 1905 až 1908 vytvoril Klimt svoj "zlatý štýl". Virtuóznu kresbu v ňom skombinoval so štylizovanou plošnou skratkou telesných tvarov, prerastených dekorom. Používal rafinovanú technológiu, jemné farebné poltóny prelínal so striebrom a zlatom, takže obrazy nadobúdali charakter drahocenného predmetu. (mi)
Gustav Klimt sa narodil 14. júla 1862 v Baumgartenepri Viedni ako druhé zo siedmych detí chudobného rytca a zlatníka Ernsta Klimta, pochádzajúceho z Čiech. Spočiatku uznávané Klimtove diela neskôr narazili na ostrú kritiku akademikov. Na protest založil Klimt v roku 1897 skupinu Viedenská secesia a stal sa jej vedúcou osobnosťou. On a ďalší členovia tak vyjadrili nespokojnosť s konzervatívnymi praktikami vtedajších umelcov a kritikov. Viedenská secesia sa však v roku 1905 rozpadla. Doma ohovorený Gustav Klimt získava ocenenia v zahraničí. V roku 1910 má veľký úspech na bienále v Benátkach a rok nato získava cenu v Ríme prvú cenu za Život a smrť. Klimta zvolili za čestného člena Akadémie umenia vo Viedni a v Mníchove až v roku 1917. Rok na to, 6. februára 1918 zomrel na krvácanie do mozgu vo verku 56 rokov. Zanechal po sebe viac ako tri tisíc dokončených a veľmi veľa nedokončených diel. S Gustavom Klimtom odišiel aj dekadentný duch Viedne a Rakúska prelomu 19. a 20. storočia.
Život a smrť (1908 - 1911). FOTO - GALERIEDART.FR
Hygieia, detail odsúdeného diela Medicína (1900 - 1907.)
