FOTO
V roku 2004 vyhral s textom Absolútny sluch literárnu súťaž Poviedka. V priebehu piatich mesiacov stihol vydať dve zbierky poviedok, ktoré nazýva jednoducho - svojím menom. Bývalý pastier oviec, učiteľ, robotník, dramaturg, scenárista, režisér, šéfredaktor rozhlasovej stanice, copywriter v reklamnej agentúre, barman, hudobník a novinár. A dnes aj známy spisovateľ, ktorého knihy sú plné zvláštneho čierneho humoru. KAROL D. HORVÁTH.
Kritici hovoria o vašich knihách, že sú plné absurdity, špecifického humoru. Takéto veci sa okolo vás normálne dejú?
"Áno, ja ich len trochu zveličujem. Lebo si myslím, že keby to malo byť celé iba o živote, tak potom je predsa len zábavnejšie žiť. Nemusím si niekde sadnúť a čítať si. Nebudem mať potrebu, aby som si knihu požičal alebo kúpil, pokiaľ sa rovnako zábavné veci dejú okolo mňa."
Vaše postavy sú väčšinou okrajové, sú outsideri. Odkiaľ k vám prichádzajú?
"Pre mňa asi nie je v poviedke najdôležitejší môj hrdina. Dôležitý je samotný príbeh, nie ten, cez koho je akoby rozprávaný. Preto sa v príbehu objavujú postavy tak, aby zažiaril on sám. Je množstvo literatúry, ktorú považujem za kvalitnú, ale druhý raz by som si ju neprečítal."
Čím to je?
"Pretože literatúry je tak veľa, že si môžem vyberať. A každý k dačomu inklinuje, nebudem sa priznávať k niečomu, čo nie som. A preto ma ani tak nezaujíma psychologická motivácia konania mojich postáv, mňa zaujíma dobre porozprávaný príbeh a postavy by mu mali slúžiť. Nie aby boli zreteľne a presne vykreslení ako ľudia, ale aby boli funkčné z hľadiska príbehu. Mali svoju logiku v príbehu, ale nie logiku, ktorá presahuje príbeh."
Oliver Bakoš napísal, že to sú také morské príšery v temných hlbinách spoločenského oceánu. Čo sú pre vás tie príšery?
"Možno, a toto nemyslím úplne vážne, veľa z nich sú tie typy ľudí, ktorých vídavam okolo seba a ktorí konajú úplne nepochopiteľne. A keď píšem, možno si vyrovnávam nejaký vnútorný pocit frustrácie z týchto ľudí. Trúfam si povedať, že každá z mojich postáv, ktorá dopadne zle, dopadne zle zaslúžene. Je to výsledok jej konkrétnych činov. Nehľadám dôvody, čo postavu doviedlo k tomu, že sa z nej stalo toto. Ako keby som rozprával len pointy životov."
Dá sa potom o vašich knihách hovoriť ako o kritike spoločnosti?
"V prvom rade mi ide o to, aby to bola dobre napísaná literatúra, ktorá sa dobre číta. Lebo sa obávam, že na Slovensku takej literatúry, ktorá sa dobre číta, nie je až tak veľa."
Prečo je to tak?
"Mám na to teóriu, a môžu ma za ňu ukameňovať, ale myslím si, že to je štúrovcami. Okamihom, keď sa istý ideologický smer, istá veľká a ctihodná idea postavila nad všetko ostatné a literatúra sa stala jednou zo zložiek národného života a bola povinná jej slúžiť. Ako keby to stále v slovenskej literatúre pretrvávalo, že musí za čosi bojovať, musí smerovať k nejakým ideálom."
Váš víťazný text v súťaži Poviedka 2004 bol o hudbe. Aký máte vzťah k hudbe?
"Celé svoje písanie vnímam ako hudbu. A toto bola asi taká moja dosť čudná pocta hudbe. Donekonečna opravujem to, čo napíšem, pretože to vnímam ako krátke hudobné skladby. Dúfam, že to je jeden z hlavných dôvodov, prečo mnohí tvrdia, že sa to dobre číta. Vo fáze, keď sa to zhruba blíži k ideálnej predstave, čo mám v hlave, dávam to von. Väčšinou sú to šieste, siedme verzie."
Musíte robiť ústupky rytmike textu?
"Áno, pravdaže. Môj najväčší problém je, že vždy, keď začnem písať poviedku, je pre mňa ťažké zvoliť postavu, cez ktorú bude príbeh porozprávaný. Uhol pohľadu, z ktorého sa ako autor pozerám, a z toho vyplýva všetko ostatné. Musím to nejakým spôsobom podriadiť vnútornej melódii. Ja napríklad neznášam vnútorné monológy postáv, nemám rád dlhé opisy. Milujem čítanie kníh a už od detstva som ich prečítal šialené množstvo, ale opisy som vždy preskakoval."
Vyštudovali ste kombináciu slovenský jazyk a literatúra - história. Pomáha vzdelanie autorovi, alebo skôr priťažuje?
"Dosť dlho mi trvalo, kým som si uvedomil, ako k tomu pristupovať. Že to, čo napíšem, musí ísť zo mňa, a preto, paradoxne, mne sa píše ťažko. Ja si vždy tie poviedky doslova pretrpím. Musím sa odblokovať, byť spontánny, pretože som človek, ktorý je v tomto vzdelaný a ktorý je naučený analyzovať text, lenže takýto text by potom nežil. Asi mi pri písaní vzdelanie prekáža, pretože ono by to malo silnú kostru, ale málo pekného mäsa na sebe. Až teraz, keď sú knihy vonku, si začínam analyzovať, čo som to vlastne popísal."
FOTO SME - PAVOL MAJER