Výstredný anjel bez nadpozemskej sily

Angel-A • Francúzsko • 90 min • 2005 • Scenár a réžia: Luc Besson • Kamera: Thierry Arbogast • Hudba: Anja Garbarek • Hrajú: Jamel Debbouze, Gilbert Melki, Serge Riaboukine, Rie Rasmussen • Premiéra v SR: 3. augusta

Hovorilo sa, že Luc Besson prispieva k nehodovosti na ces­tách, lebo ľudia po jeho filmoch Taxi dostali chuť jazdiť ako blázni.

Potom vraj zabil Paríž, písali doslova francúzske denníky. Lebo pre jeho krátke video Paríž neuspel v kandidatúre na olympijské hry 2012. A ešte si v exteriéroch tohto hrdého mesta dovolil nakrútiť svoj nový film Angel-A, ktorý je ešte horší ako ten propagačný. Keď ho uvidia cudzinci, môže sa im Paríž znepáčiť.

Všetko sú to nezmysly, samo­zrejme. Keby mal film takú moc! Ale nemá. A konkrétne film Angel-A ju nemá skoro žiadnu. Bohužiaľ. Aj keď rozpráva o anje­loch a nadpozemskej sile (ktorú v sebe máme všetci).

Aký film nakrúca, Besson tajil. Nechcel, aby si ktokoľvek predstavoval čokoľvek. Chcel pre­kvapiť, očariť svojimi fantasknými víziami. Nemožno mu uprieť, že je v tom majster. Vie sa elegantne priblížiť k sci-fi a zostať pritom pri romantike, rozprávať s nadhľadom a zároveň byť sugestívny (ako v Piatom elemente).

Už raz k nemu pasuje, že anjelskú bytosť zobrazil ako príťažlivú a akčnú ženu s futuristickým šarmom. (Nebojte sa, neprezrádzame žiadne tajomstvo. Na rozdiel od Piateho elementu dešifrujete názov filmu Angel-A za päť sekúnd a rozmýšľať sa dá už len o tom, či to bol zámer.) Rovnako samozrejmé sa zdá, ako Besson s ľahkosťou popiera čas. Keď sa hlavný hrdina André (ešte bez anjela) prvýkrát dostane pod tlak vydierania mafiánov, je nám jasné, v ktorom roku asi sme.

Už len keby neexistovali samy osebe. Za formálnymi náznakmi príbeh výrazne zaostáva. Andrého sprevádza veľmi netradičný anjel s výstredným a liberálnym správaním, lenže ich spoločné pobývanie skoro nikam nevedie. Nevidno ani nepočuť nič výrazne objavné, vtipné, hlboké, pozoruhodné. Čokoľvek, čo by sa dotklo.

Veľa scén je takých vlažných, že najpôsobivejšie vyznievajú tie, čo len tak–tak zostávajú pred hranicou prehnanej sentimentálnosti. Keď sa zdeptaný, pesimistický a neúspechom vyčerpaný André pozerá do zrkadla a snaží sa vidieť láskavými očami, sme blízko silnej a peknej myšlienke.

Na to, aby sa v tomto filme nestratila, by bolo treba viac z tej neškodnej, ale krásnej mágie. Ublížil tým Besson niekomu? Nie. Iba sklamal fanúšikov.