BRATISLAVA 7. augusta (SITA) - Herec Dustin Lee Hoffman sa narodil 8. augusta 1937 v kalifornskom Los Angeles do manželstva Harryho Hoffmana a Lillian Gold. Jeho rodičia pochádzali z európskych židovských rodín. Lillian sa narodila v Rumunsku, ale jej rodičia pochádzali z Ruska a Harryho predkovia pochádzali z Poľska.
Dustinovou prvou ambíciou bolo stať sa koncertným klavírnym umelcom - navštevoval preto losangeleské konzervatórium. Potom sa začal zaujímať o medicínu - rok navštevoval Santa Monica College, ale pre slabé známky odišiel. Aby si zlepšil priemer, zapísal sa na hodiny herectva, čo sa mu stalo osudným. V súčasnosti spomína, že na týchto hodinách sa konečne cítil úplne spokojný. Dva roky hrával spolu s neskorším kolegom Geneom Hackmanom v Pasadena Playhouse. Spolužiaci ich oboch označovali za najnepravdepodobnejších kandidátov na úspech na hereckom poli. Frustrovaný Hackman vzal iniciatívu do vlastných rúk a odišiel do New Yorku. Hoffmanovi ponúkol, aby mu zavolal, keď bude v meste. Hoffman prijal Hackmanovu ponuku a čoskoro za ním odcestoval. Neskôr sa dvojica spriatelila s ďalším mladým hercom bojujúcim o svoje miesto Robertom Duvallom. Dustin vystriedal niekoľko zamestnaní - robil šatniara v reštauráciách, pracoval v mestských Zlatých stránkach alebo navliekal havajské kvetinové vence. Príležitostne sa ale dostal aj k menším televíznym úlohám. Aby zarobil dostatok peňazí, herectvo na istý čas zanechal a začal učiť. V roku 1960 získal úlohu v mimo-broadwayskom divadelnom predstavení a v roku 1961 sa dostal aj na Broadway. Príležitostne nakrúcal televízne reklamy. Zdokonaľovaniu svojich hereckých schopností sa začal venovať pod vedením Lee Strasberga.
Zo začiatku a v polovici šesťdesiatych rokov sa Hoffman objavil v množstve televíznych programov. Jeho debutom na filmovom plátne bola snímka The Tiger Makes Out (1967) po boku Eliho Wallacha. V roku 1966 začal mladý režisér Mike Nichols - čerstvý držiteľ oscarovej nominácie za film Kto sa bojí Virginie Woolfovej? (1966), obsadzovať svoj ďalší film - adaptáciu málo známej novely Charlesa Webba Absolvent. Prvou voľbou na stvárnenie Benjamina Braddocka bol Warren Beatty, ktorý ale z obsadenia čoskoro vypadol. Druhým kandidátom bol Robert Redford, ktorý postavu veľmi chcel, ale napokon sa zmieril s Nicholsovým názorom, že je príliš šarmantný a populárny na stvárnenie sexuálne neukojeného panica s upotenými dlaňami. Hoffman sa na konkurze zúčastnil s veľkým záujmom o rolu a našťastie pôsobil dostatočne neobratne a roztržito, aby režiséra presvedčil. Nakrúcanie začalo v marci 1967. Pred kamerami sa stretol s Anne Bancroft, ktorá stvárnila promiskuitnú Mrs. Robinson - aj keď medzi ich postavami mal byť vekový rozdiel 20 - 25 rokov, Bancroft bola staršia len o necelých šesť rokov. Dustin Hoffman mal v čase začiatku nakrúcania 29 rokov a svojim hereckým výkonom si vyslúžil nomináciu na Oscara. Snímka bola nominovaná na Cenu Akadémie v kategórii Najlepší film a Nichols si odniesol cenu ako najlepší režisér. Absolvent (1967) je podľa Amerického filmového inštitútu (AFI) siedmym najlepším filmom všetkých čias. Nasledoval Polnočný kovboj (1969) v réžii Johna Schlesingera. Práve vďaka stvárneniu Ratso Rizza si Hoffman vyslúžil svoju druhú nomináciu na Oscara.
Teraz si mohol začať plniť sny a hrať postavy, o ktorých celé roky sníval. Namiesto veľkých hollywoodskych filmov si ale radšej vyberal menšie - charakterovejšie snímky. Vo filme Arthura Penna Malý veľký muž (1970) Hoffman stvárnil Jacka Crabba od tínedžera do jeho 121 rokov. Dustin je vďaka tomu držiteľom Guinnessovho rekordu za stvárnenie najväčšieho vekového rozsahu. Nasledovali ďalšie úspešné snímky ako Strašiaci (1971), Motýľ (1973) po boku Stevea McQueena a dráma Lenny (1974), ktorá znamenala jeho tretiu nomináciu na Oscara počas siedmich rokov. V roku 1976 sa Hoffman objavil vo dvoch najvýznamnejších filmoch tohto desaťročia. Len štyri roky po afére Watergate zvečnil režisér Alan J. Pakula príbeh reportérov Boba Woodwarda a Carla Bernsteina v podobe politického thrilleru Všetci prezidentovi muži (1976). Vo filme, ktorý získal osem nominácií na Oscara, Hoffman stvárnil Bernsteina a Robert Redford Woodwarda. Opätovná spolupráca s režisérom Johnom Schlesingerom vyústila do snímky Maratónec (1976) - adaptácie rovnomennej novely Williama Goldmana. Pomerne chladne prijatú snímku Na slobode (1978), ktorá mala byť Hoffmanovým režisérskym debutom, režíroval Ulu Grosbard. Nasledoval Dustinov prvý skutočný prepadák Agatha (1979) režiséra Michaela Apteda. V roku 1979 prišla dráma Kramerová versus Kramer v réžii Roberta Bentona. Hoffman, ako workoholický Ted Kramer, ktorého opustí žena (Meryl Streep), aby ich syna vychovávala sama, získal svojho prvého Oscara. Snímka získala Ceny Akadémie aj v kategóriách Najlepší film, ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe a réžia.
Osemdesiate roky Hoffman veľkolepo odštartoval ako Tootsie (1982). Snímka o hercovi, ktorý sa prezlečie za ženu, aby získal prácu a stane sa nesmierne populárnou "herečkou", získala desať nominácií na Oscara. Pre Tootsie Dustin odmietol titulnú postavu v životopisnej snímke Gándhí (1982). Iróniou je, že v boji o Oscara potom prehral s Benom Kingsleym, ktorý rolu Gándhího napokon stvárnil. Po veľkom úspechu ale prišiel veľký neúspech - komédia Ishtar (1987), ktorá získala tri nominácie na Zlatú malinu - Hoffmana však kritici ušetrili. Rok potom zase nasledoval herecký koncert v podobe snímky Rain Man (1988). Ako autistický matematický génius Raymond Babbitt si Hoffman získal srdcia divákov na celom svete. Kritici túto postavu dokonca označovali za to najlepšie v Hoffmanovej kariére a Americká filmová akadémia ju ocenila druhým Oscarom. V kriminálnej komédii Rodinný podnik (1989) si pod režisérskou taktovkou legendárneho Sydney Lumeta zahral spolu so Seanom Connerym a Matthewom Broderickom.
Deväťdesiate roky v kariére Dustina Hoffmana možno nazvať "komerčnou dekádou", keďže nakrútil viacero veľkých filmov pre veľké filmové štúdiá. Začal akčným krimi Dick Tracy (1990), pokračoval neúspešným Billym Bathgateom (1991), po ktorom ale prišla rodinná fantasy snímka Stevena Spielberga Hook (1991), rozpačito prijatý Hrdina proti svojej vôli (1992) s Geenou Davis a Andym Garciou, akčná dráma Smrtiaca epidémia (1995) alebo kriminálna dráma Spáči (1996). Potom sa objavil v neúspešnom Meste šialencov (1997), sci-fi thrilleri Sféra (1998), ale i v neúspešnom spracovaní príbehu Jany z Arku v réžii Luca Bessona Posol: Príbeh Johanky z Arku (1999). Počas nakrúcania komédie o sexuálnom škandále amerického prezidenta Vrtieť psom (1997), ktorá znamenala jeho siedmu nomináciu na Oscara, zažili spolu s Robertom De Nirom a režisérom Barrym Levinsonom zvláštne stretnutie s prezidentom Billom Clintonom, ktorý sa De Nira vo washingtonskom hoteli opýtal: "Tak, o čom je tento film?"
Nové tisícročie Hoffman začal romantickou drámou Polnočná míľa (2002) v réžii Brada Silberlinga. Nasledovali dve finančne neúspešné snímky Chladnokrvne (2003) a kritikmi dobre hodnotená Porota (2003). V roku 2004 si zahral menšiu postavu v Hľadaní Krajiny-Nekrajiny (2004), stvárnil detektíva v rozporuplne prijatej komédii Mám rád Huckabees (2004) a otca v bláznivej komédii Jeho foter, to je lotor! spolu s Robertom DeNirom a Benom Stillerom.
Hoffman má dve deti z manželstva s Anne Byrne, ktoré trvalo od 4. mája 1969 do 6. októbra 1980, a štyri ďalšie (Jacob, Max, Rebecca a Alexandra) so svojou súčasnou manželkou Lisou Gottsegen, s ktorou sa zosobášil v októbri 1980.
Spracované podľa: www.imdb.com, www.csfd.cz, www.nndb.com, en.wikipedia.org a www.thegoldenyears.org/hoffman.html.
