Clark Kent ako Superman prišiel ľudstvu zvestovať, prečo ho svet potrebuje. Jeho posolstvo stálo hollywoodske dielne „len“ 204 milónov dolárov.
FOTO – MOVIEWEB.COM
čoch veselo diskutujú o nemožnosti intímneho naplnenia komiksového vzťahu Clarka a Lois.
Problém spočíva v tom, že Lois nemôže mať Supermanovo dieťa, lebo jej vajcovody by neuniesli jeho spermie. Supermanov ejakulát by ju jednoducho pri intímnom kontakte prestrelil. Aké také riešenie by ponúkal prezervatív z kryptonitu, ale ten by Supermana pravdepodobne zabil. Milé, ale oproti mýtu to neobstojí.
Možno práve preto sa do dnešného sveta prostredníctvom drahého a efektného blockbustera vracia Superman, superhrdina z najväčších, velikán, ktorému niet rovných. Aby znova predviedol silu mýtu, čo ľudským rozumom nemožno rozbiť, ale dá sa pochopiť ľudským srdcom.
Film priamo nadväzuje na snímky Richarda Donnera a Richarda Lestera Superman a Superman II. Neráta s tým, že by divák netušil, na čo ide, nevedel, kto je Clark Kent, kto Lois Laneová, čo ich spája, čo je kryptonit a ako funguje. Je to veľké letné kino, ktoré má zarobiť veľa peňazí. Ďalší americký prefabrikovaný kus, čo sa vezie na už roky trvajúcom boome filmov inšpirova—ných komiksmi.
Mohol by nasledovať výpočet všetkého toho, prečo je vrátivší sa Superman strata času. Kto chce poctivú lacnú zábavu na jedno použitie, karneval, cirkus, nech zájde na Pirátov Karibiku.
Režisér Singer svojimi X-menmi filmársky definoval smer, ktorým sa príbehy komiksových hrdinov na filmovom plátne budú uberať. Realizmus, psychologická drobnokresba, silný košatý príbeh, štýl vo význame anglického style, po našom hádam výraz. Vo vracajúcom sa Supermanovi sa zriekol toho všetkého okrem výrazu a nakrútil veľký filmový mýtus, postavený na jednoduchom až banálnom príbehu.
Superman bol preč, vrátil sa, a vrátil sa aj Clark Kent a znovu sa zamestnal v Daily Planet, zahojili sa rany, obnovili sa kontakty, predovšetkým s Lois Laneovou, ktorá má však snúbenca a dieťa a práve získala Pullitzerovu cenu za úvodník „Prečo svet nepotrebuje Supermana“. Superman predvedie, že svet ho stále potrebuje, zmeria si sily s odvekým rivalom Lexom Luthorom a je happy end a koniec.
Čosi také netvorivé, nepôvodné, povrchné, predvídateľné predsa nemôže fungovať. Môže, práve preto, že je to netvorivé, nepôvodné, povrchné, predvídateľné. A funguje. Lebo to je mýtus, archetypálna štruktúra ľudskej skúsenosti obsiahnutá v kolektívnom vedomí, v pamäti druhu, spredmetnená do konkrétnych obrazov.
Supermanov kostým hovorí za všetko. Pôsobí tak banálne, komiksovo, neskutočne, že by si ho neobliekol nikto plánujúci superhrdinské aktivity. Nikto, okrem skutočného Supermana, čo je supermanom naozaj, celou svojou bytosťou, jednoducho superhrdinom, ktorý si naopak musí obliekať kostým, aby skryl sám seba, svoje Supermanstvo.
Taký hrdina nepotrebuje príbeh, sám je príbehom, stačia mu len scény, premrštené, okázalé, neuveriteľné, nerealistické, zveličené, a v tých je Singer majster. Tvorí filmové obrazy tak, ako skladateľ komponuje hudbu. Veľkoryso, drzo, bezohľadne buduje romantickú fikciu zo snov, túžob a fantázie.
Dvestoštyri miliónov dolárov to stálo, ale nie preto, aby to vyzeralo ako NAOZAJ, ale preto, aby to vyzeralo AKOŽE. Obchádza rozum a komunikuje s dušou, znova z ľudskej skúsenosti abstrahuje mýtus a spolieha sa na vieru. Tak aj Superman a Lois môžu počať dieťa.
Bryan Singer nakrútil vynikajúci film, film-mýtus, zo slabín urobil prednosti, a ten zvyšok nechal na nás. Na divákoch. Film aj podľa svetových tržieb nefunguje úplne spoľahlivo na všetkých, asi preto, že niektorí z nás sa mýtov zriekli. Našťastie, mýty sa nezriekli nás.
Superman sa vracia (Superman Returns) • Austrália /USA • 2006 • 154 min • Réžia: Bryan Singer • Scenár: Michael Dougherty, Dan Harris, Bryan Singer • Kamera: Newton Thomas Sigel • Hudba: John Ottman, John Williams • Hrajú: Brandon Routh, Kate Bos—worthová, Kevin Spacey, Sam Huntington • Premiéra v SR: dnes
Autor: JURAJ MALÍČEK (Autor je publicista)
