SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Pavel Vilikovský: Pán spomienok (úryvok)

V daždivé sobotné popoludnie bol vlak prázdny, iba na opačnom konci vagóna sa usadili štyria holohlaví mládenci v kožených bundách a kanadách a o čomsi sa hlučne dohadovali. Počul som ich, ale nerušili ma. Viac mi prekážal lejak, lebo som nemohol otvoriť

okno; len keď vlak zastal, vystrčil som zakaždým na okamih hlavu a nadýchol sa vypraného vzduchu. Tráva a kríky pri trati sa mokro ligotali, hneď za nimi, akoby nám prišli zakývať, stálo zopár tenkých briez; vzadu, už v hmle, sa dal tušiť mĺkvy, nepoddajný ihličnatý les.

Stanica O. čupela uprostred polí ako vrana so zlomeným krídlom, zmoknutá a opustená. Čakáreň bola prázdna, iba spoza okienka pokladne sa ozývalo drnčanie signalizačných zariadení. Vonku ticho pršalo, za koľajnicami vytŕčali z trávy vytrhané podvaly, slizké od vody. Zo stanice viedli dve cesty: jedna, asfaltová, smerovala naľavo, zrejme do mesta, druhá sa uberala doprava a po sto metroch sa strácala medzi kríkmi; obe boli pusté. Nevedel som, ktorou chodieval otec, a v daždi by som aj tak ďaleko nezašiel. O dvadsať minút mi šiel vlak späť. Postavil som sa pod striešku, hľadel pomedzi husté, ťažké kvapky do polí a usiloval som sa spomínať. Márne. Raz som už v týchto končinách bol, hneď po vojne, ale bol som taký malý, že som si nič nezapamätal. Ako by som sa mohol pamätať na to, čo sa stalo pred osemdesiatimi rokmi?

Skryť Vypnúť reklamu

Q

"Mimochodom, bol som sa pozrieť na nádraží v O.," pochválil som sa bratovi po návrate. A keď som videl jeho nechápavý pohľad, ešte som doložil: "Otec často v denníku spomínal nádražie, zrejme tam trávil veľa času."

"Odkiaľ vieš, že nešlo o nádražie v N.?" povedal brat. Otázku, ako som sa dostal k denníku, nechal v tej chvíli veľkoryso bokom. "To je oveľa logickejšie, lebo tam chodil do gymnázia a všetci cezpoľní sa iste schádzali na stanici."

Mal pravdu ako vždy, nahnevalo ma iba, že som na to neprišiel sám. Áno, bolo to logickejšie, no a čo? Práve preto som šiel do O., aby som otca zastihol samého a nemusel sa oňho deliť so spolužiakmi. Vlastne so spolužiačkami, asi. Čo keby na mňa jednoducho nemal čas?

Skryť Vypnúť reklamu

"Ty máš jednu chybu," povedal brat, keď mi nalieval do druhej nohy, "že si strašne vymýšľaš. Odjakživa. Pamätáš sa na to kráľovstvo, čo si si vymyslel, keď sme cez vojnu museli bývať v pivnici? Ležal si v rozsušenom koryte a hral si sa, že si kráľom."

"Myslíš Granty? To bola v skutočnosti republika, ale od trojročného decka nemôžeš chcieť, aby rozoznávalo štátne formy. Že kráľovstvo, to som povedal len tak, lebo z rozprávok som iné nepoznal."

"Keby niečo, mal si už takmer štyri," upozornil ma brat.

"Tri či štyri, to je jedno," povedal som. "Podstatné je, že ako ináč sa má také decko zabaviť, keď musí celý deň trčať v koryte na pranie? No vidíš. Bodaj by si nevymýšľalo!"

Vzal som zo stola pohár, že sa napijem, ale než som ho stihol priložiť k ústam, zrazu sa to predo mnou vynorilo, sčista-jasna, nevedno skade, celý ten kratučký výjav i so všetkými okolnosťami: Po prechode frontu sme sa už cez deň zdržiavali hore v dome s rozstrieľanými oknami a dverami, ale ja ako malý som ešte musel poobede spávať, preto ma odšikovali dolu do pivnice. Nevedel som hneď zaspať, ležal som teda v koryte, hľadel do povaly a krátil si čas spevom. No, spevom ako spevom; myslel som, že ma nik nepočuje, a tak som vybľakoval na celé kolo. Odrazu som sa, neviem prečo - možno som podvedome zacítil pohyb, pozrel ku schodom a zbadal som, že tam stojí otec a usmieva sa. Myslel si, že ho nik nevidí, a tak sa usmieval na celé kolo. Otec mal hrubé pery, ťažko sa mu nimi hýbalo, ale keď už zmajstroval úsmev, stál za to. Neusmieval sa na mňa, veď som sa dovtedy nedíval, skôr nado mnou, ale ani to nie je celkom presné. Bol to úsmev o mne, a potom, keď som sa pozrel, trochu aj o ňom, nestrážený; o nás oboch, spolu. Nechajme to, otec sa jednoducho usmieval, a keď zbadal, že sa pozerám, žmurkol na mňa a odišiel. Úsmev zostal so mnou v pivnici. Ako mi mohol na toľké roky zapadnúť v pamäti?

Skryť Vypnúť reklamu

"Zvláštne, práve som si spomenul," začal som ešte vždy s pohárom pri ústach, ale potom som iba mávol rukou: "Na zdravie." Nebál som sa, že mi brat bude do tej nemej chvíle s otcom kafrať, veď pri nej okrem nás dvoch nik nebol, ale práve preto. Bola to spomienka, konečne, konečne spomienka, ktorá patrila iba mne, moja vlastná; bol som jej jediným pánom, výlučným a zvrchovaným. Nepotreboval som si ju dať od nikoho opečiatkovať.

"Práve som si spomenul," povedal som namiesto toho, "že som dávno nebol na cintoríne. Musím ta zájsť, brečtan sa iste zasa rozliezol po celom pomníku."

Jasné, zájdem na cintorín, pomyslel som si a hneď som sa na to napil. Nie ostrihať brečtan, to počká, ale pozrieť sa na otca, ako tam leží, v mojej vlasti, v svojej cudzine, dolu, v hlinenom koryte, sám, dlho, dlho. Možno si, aby mu ušiel čas, aj spieva.

Skryť Vypnúť reklamu

Už vopred som sa pri tej predstave usmieval.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  6. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  7. Pomáhajte čítaním
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 27 829
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 083
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 236
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 616
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 865
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 855
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 001
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 786
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 300
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Anasoft litera

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Zatlieskali sme si a teraz k faktom.

Peter Tkačenko

Navrhli odvolať rektora STU Fikara, na rokovaní bola polícia

Akademici si odhlasovali koniec Miroslava Fikara.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar.