Pavel Vilikovský: Pán spomienok (úryvok)

V daždivé sobotné popoludnie bol vlak prázdny, iba na opačnom konci vagóna sa usadili štyria holohlaví mládenci v kožených bundách a kanadách a o čomsi sa hlučne dohadovali. Počul som ich, ale nerušili ma. Viac mi prekážal lejak, lebo som nemohol otvoriť

okno; len keď vlak zastal, vystrčil som zakaždým na okamih hlavu a nadýchol sa vypraného vzduchu. Tráva a kríky pri trati sa mokro ligotali, hneď za nimi, akoby nám prišli zakývať, stálo zopár tenkých briez; vzadu, už v hmle, sa dal tušiť mĺkvy, nepoddajný ihličnatý les.

Stanica O. čupela uprostred polí ako vrana so zlomeným krídlom, zmoknutá a opustená. Čakáreň bola prázdna, iba spoza okienka pokladne sa ozývalo drnčanie signalizačných zariadení. Vonku ticho pršalo, za koľajnicami vytŕčali z trávy vytrhané podvaly, slizké od vody. Zo stanice viedli dve cesty: jedna, asfaltová, smerovala naľavo, zrejme do mesta, druhá sa uberala doprava a po sto metroch sa strácala medzi kríkmi; obe boli pusté. Nevedel som, ktorou chodieval otec, a v daždi by som aj tak ďaleko nezašiel. O dvadsať minút mi šiel vlak späť. Postavil som sa pod striešku, hľadel pomedzi husté, ťažké kvapky do polí a usiloval som sa spomínať. Márne. Raz som už v týchto končinách bol, hneď po vojne, ale bol som taký malý, že som si nič nezapamätal. Ako by som sa mohol pamätať na to, čo sa stalo pred osemdesiatimi rokmi?

Q

"Mimochodom, bol som sa pozrieť na nádraží v O.," pochválil som sa bratovi po návrate. A keď som videl jeho nechápavý pohľad, ešte som doložil: "Otec často v denníku spomínal nádražie, zrejme tam trávil veľa času."

"Odkiaľ vieš, že nešlo o nádražie v N.?" povedal brat. Otázku, ako som sa dostal k denníku, nechal v tej chvíli veľkoryso bokom. "To je oveľa logickejšie, lebo tam chodil do gymnázia a všetci cezpoľní sa iste schádzali na stanici."

Mal pravdu ako vždy, nahnevalo ma iba, že som na to neprišiel sám. Áno, bolo to logickejšie, no a čo? Práve preto som šiel do O., aby som otca zastihol samého a nemusel sa oňho deliť so spolužiakmi. Vlastne so spolužiačkami, asi. Čo keby na mňa jednoducho nemal čas?

"Ty máš jednu chybu," povedal brat, keď mi nalieval do druhej nohy, "že si strašne vymýšľaš. Odjakživa. Pamätáš sa na to kráľovstvo, čo si si vymyslel, keď sme cez vojnu museli bývať v pivnici? Ležal si v rozsušenom koryte a hral si sa, že si kráľom."

"Myslíš Granty? To bola v skutočnosti republika, ale od trojročného decka nemôžeš chcieť, aby rozoznávalo štátne formy. Že kráľovstvo, to som povedal len tak, lebo z rozprávok som iné nepoznal."

"Keby niečo, mal si už takmer štyri," upozornil ma brat.

"Tri či štyri, to je jedno," povedal som. "Podstatné je, že ako ináč sa má také decko zabaviť, keď musí celý deň trčať v koryte na pranie? No vidíš. Bodaj by si nevymýšľalo!"

Vzal som zo stola pohár, že sa napijem, ale než som ho stihol priložiť k ústam, zrazu sa to predo mnou vynorilo, sčista-jasna, nevedno skade, celý ten kratučký výjav i so všetkými okolnosťami: Po prechode frontu sme sa už cez deň zdržiavali hore v dome s rozstrieľanými oknami a dverami, ale ja ako malý som ešte musel poobede spávať, preto ma odšikovali dolu do pivnice. Nevedel som hneď zaspať, ležal som teda v koryte, hľadel do povaly a krátil si čas spevom. No, spevom ako spevom; myslel som, že ma nik nepočuje, a tak som vybľakoval na celé kolo. Odrazu som sa, neviem prečo - možno som podvedome zacítil pohyb, pozrel ku schodom a zbadal som, že tam stojí otec a usmieva sa. Myslel si, že ho nik nevidí, a tak sa usmieval na celé kolo. Otec mal hrubé pery, ťažko sa mu nimi hýbalo, ale keď už zmajstroval úsmev, stál za to. Neusmieval sa na mňa, veď som sa dovtedy nedíval, skôr nado mnou, ale ani to nie je celkom presné. Bol to úsmev o mne, a potom, keď som sa pozrel, trochu aj o ňom, nestrážený; o nás oboch, spolu. Nechajme to, otec sa jednoducho usmieval, a keď zbadal, že sa pozerám, žmurkol na mňa a odišiel. Úsmev zostal so mnou v pivnici. Ako mi mohol na toľké roky zapadnúť v pamäti?

"Zvláštne, práve som si spomenul," začal som ešte vždy s pohárom pri ústach, ale potom som iba mávol rukou: "Na zdravie." Nebál som sa, že mi brat bude do tej nemej chvíle s otcom kafrať, veď pri nej okrem nás dvoch nik nebol, ale práve preto. Bola to spomienka, konečne, konečne spomienka, ktorá patrila iba mne, moja vlastná; bol som jej jediným pánom, výlučným a zvrchovaným. Nepotreboval som si ju dať od nikoho opečiatkovať.

"Práve som si spomenul," povedal som namiesto toho, "že som dávno nebol na cintoríne. Musím ta zájsť, brečtan sa iste zasa rozliezol po celom pomníku."

Jasné, zájdem na cintorín, pomyslel som si a hneď som sa na to napil. Nie ostrihať brečtan, to počká, ale pozrieť sa na otca, ako tam leží, v mojej vlasti, v svojej cudzine, dolu, v hlinenom koryte, sám, dlho, dlho. Možno si, aby mu ušiel čas, aj spieva.

Už vopred som sa pri tej predstave usmieval.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  2. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  3. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  1. Neviete si rady s vaším ročným vyúčtovaním? Pomôže vám FiiFree
  2. Nadácia Orange ocenila Detský čin roka
  3. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  4. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  5. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  6. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  7. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  8. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  9. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  10. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 17 374
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 16 034
  3. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 8 395
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 7 376
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 277
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 6 764
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 471
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 5 205
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke? 3 763
  10. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov 2 650

Téma: Anasoft litera


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Ani vyšetrovanie Dúhu nepripraví o verejné zákazky. Pozrite sa, čo stavia

Zmluva na výstavbu tunela za 500 miliónov eur rieši korupciu, vyšetrovanie daní nie.

KOMENTÁRE

Keď je na výber medzi Dúhou a Váhostavom

Kde uviazlo trestné oznámenie vyzerá ako otázka na policajných šéfov.

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.

Neprehliadnite tiež

V Číne falšujú slávnych spisovateľov. Prekladá ich Daniel Majling

Literatúru zaplavilo nebezpečné množstvo ruských Cimrmanov.

Na život nebol pripravený. Jeff Buckley sa zo sveta vytratil ako jeho otec

Od smrti talentovaného hudobníka prešlo dvadsať rokov.

Pedro Almodóvar: Politická korektnosť je diktatúra ako každá iná

Legendárny režisér oceňuje, že niekto túto tému rieši s humorom.

Nie je to dosť dobré. Slovenským filmárom chýba niekto, kto by im to povedal

Režisér György Kristóf oslávil úspech v Cannes v policajnej cele.