Kocúr Garfield sa vrátil. A je rovnako nudný ako predtým

Garfield 2 • USA • Réžia: Tim Hill • Scenár: Joel Cohen, Alec Sokolow a Tim Hill • Hrajú: Breckin Meyer, Jennifer Love Hewitt, Billy Connolly a ďalší • Premiéra v SR: 10. augusta

Garfield je kultová komiksová postava, ktorú koncom 70. rokov vytvoril Jim Davis. Ocitol sa vo vyše 2500 denníkoch a časopisoch, a vďaka tomuto počtu sa dostal do Guinnessovej knihy rekordov.

Komiksový Garfield je apatický, lenivý, rozmaznaný, samoľúby, cynický „hrdina“ súčasnej typickej fast food generácie.

Filmový Garfield je len slabým odvarom svojej komiksovej predlohy. Vo filme hundre, holduje obžerstvu, ale je natoľko sploštený, že sa javí ako karikatúra karikatúry.

Prvá časť Garfielda prišla do našich kín v roku 2004. O dva roky neskôr sa Garfield vrátil na filmové plátno. Príbeh je podobne plytký a „odfláknutý“ ako pred dvoma rokmi. Výsledkom je opäť nemastná-neslaná romantická komédia, v ktorej nie je priestor pre Garfieldovu cynickosť.

Katalyzátorom vtipných momentov má byť zámena dvoch kocúrov: lenivého rozmaznaného Garfielda a identicky vyzerajúceho kocúrieho princa, ktorý práve zdedil obrovský majetok a vidiecky zámok.

Žiaľ, zámena v Garfieldovi vyvoláva len niekoľko prvoplánovo komických scén, na ktorých sa možno iba zo zúfalstva uškrnieme, a aj to len pre deficit iných humorných momentov.

Garfield 2 opäť kombinuje animovaného kocúra s hranými hercami.

Postavy, či už animované, alebo tie živé, sú jednodimenzionálne, sploštené. Zverolekárka Liz v podaní Jennifer Love Hewitt sa neustále prihlúplo uškŕňa, jej nápadník Jon (Breckin Meyer) je suchý. A postava lorda Dargisa (Billy Connolly), ktorá sa chce všemožne kocúra zbaviť, dostáva vďaka slabému scenáru priestor len na trápne a stupídne šaškovanie.

Možno oponovať tvrdením, že tento film je prispôsobený detskému divákovi, že ľahké rodinné komédie komplexnejší príbeh nepotrebujú. Lenže Garfieldovi chýba čo i len náznak originality či finesy, ktoré by ho robili niečím zaujímavým a stráviteľným.

Film je tak len málo podareným zliepancom recyklovaných a pokradnutých situácií a tisíckrát videných dejových zvratov.

podceňuje aj najmenšieho diváka. Sledujúc reakcie detí v kine, smiech sa v kinosále ozýval, len keď sa niektorá z postáv pošmykla či padla na zadok. Celkom v duchu „najkrajšia radosť je škodoradosť“.

Detské filmy ako Doba ľadová alebo Shrek sú dôkazom toho, že detský film môže vyzerať aj inak ako Garfield.

Autor: Ildikó Pongó (Autorka je filmová publicistka) FOTO – TATRAFILM