BRATISLAVA 16. augusta (SITA) - Herec Robert De Niro známy pre svoju jedinečnú hereckú techniku a flexibilnosť pri výbere filmových rolí, sa narodil 17. augusta 1943 v New Yorku. Známy je najmä ako predstaviteľ gangstrov, konfliktných a problematických jedincov. Medzi jeho známe premeny patrí napríklad film Zúriaci býk (1980), pre ktorý pribral 27 kilogramov, pre film Mys hrôzy (1991) si dal vybiť predné zuby a vďaka úlohe vo filme New York, New York (1977) sa naučil hrať na saxofóne. I napriek tomu, že odborníci tvrdia, že De Niro nie je veľmi zručný vo vyjadrovaní, jeho pozorovacie schopnosti jemných ľudských tikov sú dokonalé. Vďaka Zúriacemu býkovi bol až do roku 1987 držiteľom rekordu ako herec, ktorý pre úlohu najviac nabral na hmotnosti. Prekonal ho Vincent D'Onofrio, ktorý kvôli filmu Olovená vesta (1987) pribral 31 kilogramov. Súčasným držiteľom rekordu je Christian Bale, ktorý do filmu Batman začína (2005) pribral 45 kilogramov.
Syn abstraktného expresionistického maliara, sochára a básnika Roberta De Nira, Sr. a maliarky Virginie Admiral vyrastal od dvoch rokov len s matkou. Rodičia sa údajne rozviedli pre sexuálnu orientáciu Roberta seniora. Ten si vraj po rozchode s manželkou, s ktorou v skutočnosti strávil len niekoľko mesiacov, užíval s básnikom Robertom Duncanom, ale aj s Tennessee Williamsom a Jacksonom Pollockom.
V divadle sa De Niro začal angažovať už ako osemročný a ako desaťročný účinkoval v miestnej produkcii hry Čarodejník z krajiny Oz. Matka ho preto po skončení základnej školy zapísala na newyorskú High School of Music and Art. Z tej ale v trinástich rokoch odišiel a pridal sa k pouličnému gangu vo štvrti Little Italy, kde dostal pre svoju svetlú pleť prezývku Bobby Milk. Neskôr navštevoval herecké konzervatórium Stelly Adler a herecké štúdio Lee Strasberga. So Strasbergovými metódami vraj nesúhlasil a svoje členstvo v jeho štúdiu prevažne len využíval ako profesionálnu výhodu. Hral na rôznych newyorských divadelných scénach a v roku 1963 debutoval malou úlohou vo filme Briana De Palmu Svadobná hostina, uvedeným do kín až v roku 1969. Pozornosť divákov i kritiky pritiahol postavou zomierajúceho bejzbalistu v dráme Johna D. Hancocka Bubnujte pomaly! (1973). V tom istom roku začal svoju "plodnú" spoluprácu s režisérom Martinom Scorsesem. De Niro a Scorsese vyrastali len niekoľko blokov od seba - v Greenwich Village, ale v mladosti sa nikdy osobne nepoznali. Až keď ich v roku 1972 zoznámili na istom večierku, obaja si spomenuli, že sa mnohokrát stretli, ale nikdy spolu neprehodili ani slovo. Pod Scorseseho režisérskou taktovkou sa najprv predstavil v snímke Mizerné ulice (1973) po boku Harveyho Keitela. Nasledujúcimi filmami sa už zaradil medzi najvýznamnejšie americké hviezdy 70. a 80. rokov. Svojho prvého Oscara získal v roku 1974 za postavu Vita Corleoneho vo filme Francisa Forda Coppolu Krstný otec II (1974). De Niro a Marlon Brando sa tak stali jedinými hercami, ktorí získali Oscara za stvárnenie rovnakej postavy - Brando ho získal v roku 1972 za stelesnenie starého Dona Vita Corleoneho vo filme Krstný otec (1972) a De Niro o dva roky neskôr za tú istú postavu v mladom veku. Spolu ale prvý raz pracovali až na filme Kto z koho (2001). De Niro sa pôvodne na konkurze uchádzal o rolu Sonnyho v prvom Krstnom otcovi, ale tú dostal James Caan. Keď sa však pripravovalo nakrúcanie druhej časti, režisér Coppola si na neho spomenul a okamžite vedel, kto bude hrať mladého Vita. De Niro je jedným z malej skupinky hercov, ktorí dostali Oscara za postavu, ktorá nerozprávala anglicky - väčšinu filmu totiž odohral v taliančine, presnejšie v sicílskom dialekte, ktorý sa učil štyri mesiace. So Scorsesem neskôr spolupracoval na snímke Taxikár (1976), za ktorú bol nominovaný na Oscara, nasledoval muzikál New York, New York (1977) a dráma Zúriaci býk (1980). Za stvárnenie boxerského šampióna Jakea LaMottu získal svojho druhého Oscara. Scorsese ho režisérsky viedol aj pri nakrúcaní filmov Kráľ komédie (1983), Mafiáni (1990), Mys hrôzy (1991) a Kasíno (1995). Ďalšiu nomináciu na Oscara pre neho znamenala vojnová dráma Michaela Cimina Lovec jeleňov (1978). Inú pozoruhodnú postavu stvárnil v kriminálnej dráme Sergia Leoneho Vtedy v Amerike (1984), kde sa predstavil ako židovský gangster David 'Noodles' Aaronson. S obavou, že si ho režiséri i diváci úplne stotožnia práve s takými rolami, začal sa od polovice osemdesiatych rokov objavovať v komédiách a úspechy dosiahol účinkovaním vo filmoch ako Brazil (1985), Polnočný beh (1988), Vrtieť psom (1997), Analyzuj (1999), Analyzuj znova (2002), Svokor je lotor (2000) alebo Jeho foter, to je lotor! (2004). V deväťdesiatych rokoch bol ešte dvakrát nominovaný na Oscara. Najprv v roku 1990 za postavu Leonarda Lowea v dráme Čas prebudenia (1990) režisérky Penny Marshall. Jeho zatiaľ poslednú nomináciu na Zlatú sošku mu v roku 1991 vynieslo stvárnenie psychopatického násilníka Maxa Cadyho v thrilleri Mys hrôzy (1991). Britský časopis Empire ho v roku 2004 vyhlásil za najlepšieho žijúceho herca. On sám ale vraví, že nemá rád pozeranie svojich filmov a dokonca vraj pri ich sledovaní vždy zaspí. Je spoluzakladateľom filmového štúdia TriBeCa Productions a obľúbeného filmového festivalu TriBeCa, ktorého prvý ročník sa konal v máji 2002.
Kvôli nakrúcaniu troch rôznych filmov (Analyzuj, Analyzuj znova a Hra na schovávačku) sa trikrát ocitol v Ossiningu - domove známeho väzenia Sing Sing. Na filmovom plátne ho slovenskí diváci mohli naposledy vidieť v thrilleri Hra na schovávačku (2005), kde sa pred kamerou stretol s detskou hereckou hviezdičkou Dakotou Fanning. Na rok 2006 je ohlásená premiéra filmu The Good Shepherd, ktorý De Niro aj režíruje. V snímke si okrem neho zahrajú Matt Damon, Angelina Jolie a Joe Pesci, ktorý bol takmer desať rokov mimo filmového plátna. Ako režisér debutoval v roku 1993 kriminálnou drámou Príbeh z Bronxu (1993), v ktorom si tiež zahral.
De Niro, ktorého starí rodičia z otcovej strany emigrovali z Talianska, sa mal v septembri 2004 počas Benátskeho filmového festivalu stať čestným občanom krajiny. Organizácia Synovia Talianska a vtedajší premiér Silvio Berlusconi boli proti, čo zdôvodňovali tým, že De Niro poškodzuje imidž Talianov a talianskych Američanov vo svete tým, že neustále hrá postavy talianskych kriminálnikov. Minister kultúry Giuliano Urbani protesty odmietol a ceremoniál preložili na október do Ríma. Kontroverzia pokračovala, keď De Niro v októbri dvakrát neprišiel do Talianska, kde sa mal stretnúť s médiami. To rozprúdilo špekulácie, že krajinu obchádza práve pre problémy s čestným občianstvom. To De Niro rázne poprel. "Posledná vec, ktorú by som chcel robiť, je uraziť niekoho. Milujem Taliansko," reagoval. I keď mu v žilách koluje židovská, írska, nemecká, holandská i francúzsko-britská krv, tvrdí, že sa cíti byť bližšie práve svojim talianskym koreňom. V roku 2002 ho uviedli do Taliansko-americkej siene slávy. O rok neskôr mu diagnostikovali rakovinu prostaty a tajne absolvoval liečbu. V decembri 2003 podstúpil chirurgický zákrok v newyorskej nemocnici Sloan-Kettering.
Robert De Niro sa dvakrát oženil s Afroameričankami. So svojou prvou manželkou Dianne Ahbbott má dcéru Drenu (niektoré zdroje ju nazývajú Drinu alebo Dreena) a syna Raphaela. S dlhoročnou partnerkou, bývalou modelkou Toukie Smith má synov, dvojičky Juliana Henryho a Aarona Kendricka, ktorí prišli na svet po mimomaternicovom oplodnení. Koncom roka 2004 sa De Niro znovu oženil so svojou druhou manželkou, bývalou letuškou Grace Hightower, ktorá mu v roku 1998 porodila syna Elliota. Pár po niekoľkých mesiacoch požiadal o rozvod najmä pre hercovo pracovné vyťaženie, ale rozvod napokon nedotiahli do konca. De Niro patrí medzi hercov, ktorí veľmi zriedka poskytujú rozhovory a veľmi si chráni súkromie.
Spracované podľa: en.wikipedia.org, www.imdb.com, www.csfd.cz, www.freeinfosociety.com, www.tiscali.co.uk, www.biography.com.
dm;vb;xd
