BRATISLAVA 18. augusta (SITA) - Prozaik, dramatik, fejtonista, autor literatúry pre deti a najmä známy humorista z dvojice L&S Július Satinský by v nedeľu 20. augusta oslávil 64. narodeniny. Umelec, ktorý zomrel vo veku 61 rokov 29. decembra 2002, je absolventom dramaturgie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Už počas štúdia bol známy autorskými dialógmi v bratislavskej Tatre, kde vystupoval spolu s Milanom Lasicom. Neskôr pôsobil v Divadle na korze. V rokoch 1971-1972 sa nerozlučná dvojica udomácnila na doskách kabaretu Večerní Brno, pretože počas tzv. normalizácie im štátna moc vystupovanie na Slovensku neumožňovala. Ani "sloboda" v Čechách netrvala dlho a Satinský s Lasicom nesmeli vystupovať ani tam. Angažmán dostali až v roku 1972 v spevohre bratislavskej Novej scény, od roku 1978 účinkovali aj v činohre. O štyri roky neskôr položili umelci základy moderného slovenského humoru v Štúdiu S, ktoré neskôr premenovali na Štúdio L+S. Práve tam oslávila dvojica 20. decembra 1999 štyridsať rokov spolupráce.
Lasica a Satinský odjakživa svojimi navonok nevinnými dialógmi metaforicky približovali situácie, v ktorých sa našli mnohí Slováci a Česi. Vystúpenia oživovali scénkami, skečmi a piesňami. Typický humor dvojice je cítiť aj v knižných publikáciách a fejtónoch, často sa približoval k politickej satire. Satinský ilustroval mnohé zo svojich kníh, ktoré sú zmesou jeho článkov, dialógov s Lasicom a rozhlasových relácií. Podieľal sa aj na úpravách viacerých divadelných hier a na prekladoch. Vo vydavateľstve L.C.A. v rokoch 1996 až 1998 vyšlo trojzväzkové Súborné dielo L+S a v roku 1999 kniha fejtónov Tristo hrmených. Okrem toho sa spolu s Lasicom podpísal pod mnohé diela ako Nečakanie na Godota, Lasica, Satinský a vy, Tri hry, spolu so Stanislavom Štepkom Kam na to chodíme a s Miroslavom Horníčkom Trialóg. V roku 1991 dostal Satinský za svoje dielo Moji milí Slováci s podtitulom Listy rodákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia Cenu Ministra kultúry SR. K ďalším jeho samostatným dielam patria Karavána šteká, psi idú ďalej, Už ani muk! alebo Karavána šteká, psi idú ďalej 2, Rozprávky uja Klobásu, Karavána šteká, psi idú ďalej 3 s podtitulom Bránica slovenská? Za oponou, či Šľak ma ide trafiť. Mnohé diela boli preložené aj do češtiny. V súčasnosti sa čitateľskému ohlasu v kníhkupectvách tešia Čučoriedkareň a Čučoriedkareň 2, ktoré približujú obdobie dospievania. K detstvu sa Satinský vrátil v publikácii Chlapci z Dunajskej ulice. O premene hlavného mesta tak, ako ju svojimi očami videl slávny "ujo Klobása" sa dozvedia čitatelia z knihy Polstoročie s Bratislavou. Najpoetickejší názov má dielo Momentálne som mŕtvy, zavolajte mi neskôr, čo bol počas umelcovho života nahratý záznam na odkazovači mobilného telefónu.
Spravocané podľa: www.lca.sk, sk.wikipedia.org, www.czsk.net a www.osobnosti.sk
