Jan Špáta sa narodil 25. októbra 1932 v Náchode. Absolvoval odbor kamera na pražskej FAMU, kde neskôr pôsobil ako pedagóg. V roku 2002 bol vymenovaný za profesora. Akademické štúdium po škole zužitkoval ako kameraman Zpravodajského filmu, neskôr režisér Krátkeho filmu. Špáta spolupracoval na viac ako 300 dokumentárnych snímkach, pod vyše 90 z nich sa autorsky podpísal. Nakrúcal vo viac ako tridsiatich krajinách a podľa idnes.cz aj dvakrát obišiel zemeguľu. Námety čerpal zo sociálneho, športového či hudobného prostredia. Zaujímala ho i cestopisná tematika. Za svoje diela získal filmár viac ako šesťdesiat ocenení.
Špátu preslávili najmä filmy Hallo, Satchmo (1965), Respice finem (1967), Kreutzerova sonáta (1979), Variace na Gustava Mahlera (1981), Carpe diem (1988) a Láska, kterou opouštím (1998). Režisérsky sa podieľal na televíznych cykloch Febio Gen, kde vytvoril portréty Vlastimila Brodského, Jiřiny Bohdalovej, Jiřího Belohlávka, Karla Kachyňu, či Vladimíra Renčína. V dokumente Jak se žije diváka oboznámil napríklad so životom baletiek na začiatku a na konci kariéry.
Režisér Špáta bol ženatý s dokumentaristkou Olgou Sommerovou. Majú dvoch synov a dcéru, ktorá je rovnako ako jej otec dokumentaristkou. Svoju profesionálnu kariéru ukončil v roku 1998 dvojdielnou autobiografickou snímkou Láska, kterou opouštím. Česká televize 2 ju odvysiela počas nasledujúcich štvrtkov 24. a 31. augusta o 20:00. Podľa Štolla televízia nezaradila filmy aktuálne, ale už pred časom, pretože chcela režiséra potešiť.
