 Gipsy na Pohode. FOTO – MIROSLAV HUDÁK
|
nskej Pohode spolu so živými hudobníkmi predviedol zaujímavú kombináciu rapu a rómskej hudby, ktorú nazýva romano hip-hop. Producent, spevák, raper a predovšetkým muzikant s nie práve ružovou minulosťou. GIPSY.
Je rozdiel medzi festivalom a hraním v klube?
„Je to iné, ale oboje má svoje čaro. V malých kluboch je to viac o ľuďoch, ktorí tam prídu a hudbe možno viac rozumejú. A potom sú obrovské festivaly, kde je zase viac ľudí. Väčšia atmosféra, zvukové a profesionálne zázemie. Takže v tom vidím veľký rozdiel, ale oboje ma baví.“
Vydali ste sa smerom k rómskej hudbe, no za sebou máte aj rapové i r'n'b albumy. Čo bude ďalej?
„Nesnažím sa veľmi riešiť budúcnosť. Teraz hrávam naživo s muzikantmi a ktovie, o rok budem možno robiť metal. Tá hudba odráža moju povahu a ja nemám rád monotónnosť. Mám rád zmeny.“
Na album Rýmy a Blues ste mali veľmi priaznivé kritiky, masovejšej popularite však údajne zabránila prílišná vulgárnosť textov.
„To je iba zámienka. Chcel som urobiť dobré r'n'b a nie sa stať ďalším Sámerom Issom (český – finalista súťaže SuperStar, ktorý robí neduživé r'n'b – pozn. red.). Veľa ľudí sa potom pýta, prečo som to urobil takto, ale ono to je iba zámienka. Mohol som to urobiť inak, ale nechcel som. Aj keď som vedel, že mnohí mi neodpustia, napríklad rádiá. Pre mňa však ešte nenastal čas, aby som išiel za nejakým komerčným úspechom.“
Mnohých ste prekvapili veľmi kvalitným spevom. Nechcete sa mu viac venovať?
„Teraz je to nejako vyvážené. Rap by som úplne opustiť nechcel, no zároveň sa chcem viac venovať spevu. Nová doska bude už naozaj veľmi spevavá.“
K hudbe ste sa dostali komplikovane, je pravda, že istý čas ste dokonca prespávali na ulici?
„To je veľmi dlhý príbeh. Žil som na ulici a prežíval naozaj ťažké časy, ale nikdy som sa nemal tak zle, aby to nemohlo byť ešte horšie. Už je to však za mnou a dalo mi to isté životné skúsenosti. Hudobne ma to rozhodne nijako neobmedzilo, práve naopak. Posilnilo a otvorilo mi to nové obzory.“
Ste Róm narodený v Česku. Mali ste niekedy problémy s pôvodom?
„V Čechách sa dnes všetci tvária, že všetko je v poriadku, ale v skutočnosti je to samozrejme stále horšie a horšie. Ja osobne som svoj pôvod vždy prezentoval podľa seba, robil hudbu a snažil som sa ukázať Rómov v pozitívnom svetle.“
Fungujú predsudky aj v hudobnej brandži?
„To sa mi stáva celkom často, ale s tým sa človek akosi naučí rátať. Dokážete to hodiť za hlavu, ale bývajú chvíle, keď to niektorí ľudia preženú.“
Pýtam sa preto, lebo u nás sa hip-hop pýši tým, že je práve proti rasovej diskriminácii.
„Ja by som to vôbec nepovedal, možno sa budete čudovať, ale platí skôr opak.“
Kým v Amerike je rasizmus v textoch bežný, u nás sa raperi tvária, že nie.
„To je taktiež fáma. Všetci sa síce tvária, no v skutočnosti, keď sa s nimi stretnete v klube niekde napríklad v Liberci a prídu Cigáni, tak ich rovno prinútia odísť. Je to trápne. Je to obyčajná ľudská hlúposť. V hip-hope sú bežné rasistické narážky.“
Hovoríte, že sa považujete v prvom rade za hudobníka. Ako vnímate fakt, že súčasný rap sa uberá smerom k syntetizátorom a elektronike?
„Ono to je už všade, ťažko sa tomu človek vyhne. Mám pocit, že celá scéna sa veľmi necháva ovplyvniť trendmi. Rob iba to, čo je in, iné nie. Môžem iba povedať, že aj keď to ľudia chvália, inštrumentálne je to to najhoršie, čo sa mohlo stať.“
Preto si pozývate si na koncerty živú kapelu namiesto dídžejov?
„Sú to muzikanti, ja som muzikant. Oni sú Rómovia, ja tiež. Baví ma to, nemáte pocit samoty, že ste na všetko sám.“
Z vašej hudby vyžaruje neuveriteľne veľa energie, kde ju čerpáte?
„Možno to je tým, že som relatívne nízky a do pätnástich rokov som bol zamĺknutým človekom. Bol som milý a milujúci. Lenže potom zistíte, že žijete vo svete nenávisti, zla a klamstiev a vo vás postupne narastá zlosť. A ten tlak raz presiahne istú mieru a vy si potrebujete niekde tú zlosť vybiť.“
Ako ?
„Môžete mlátiť ľudí, byť agresívny alebo energiu využiť kreatívne. Moja energia určite vychádza zo zlosti. Z vášne, ktorú v sebe nosím. No samozrejme túto vášeň kontrolujem. Alebo sa aspoň snažím, hoci mám horúcu krv ako viac–menej všetci Rómovia. Vo veľkej miere však za to môžu konkrétne zážitky.“
