|
Vaterland - Lovecký denník • Česká republika • 2004 • 97 minút • Námet, scenár a réžia: David Jařab • Kamera: Marek Jícha • Strih: Jan Daňhel • Hudba: Petr Haas, Jan Ponocný, Roman Zach • Hrajú: Karel Roden, František Řehák, Petr Forman, Dana Poláková, Roman Zach, Marek Daniel, Matěj Forman, Marian Roden • Premiéra v SR: 24. augusta
Hoci väčšina nových českých filmov sa do našich kín dostáva len s minimálnym oneskorením, na sme si museli počkať dva roky. A to sa jeho premiéra i v ČR viackrát odkladala! Opis deja i fotografie mohli medzičasom splynúť s iným projektom spoza Moravy - naivistickým hororom Choking hazard. Pravdaže, každý film je iný, no niečo majú spoločné: ťarbavosť, nudnosť, nepochopiteľnosť. Oba vyznievajú ako krutá paródia svojho žánru.
Podľa Davida Jařaba vraj ešte nadíde deň, keď film začne klásť otázky, na ktoré bude treba odpovedať. Už nadišiel. Lenže otázka je jediná: „Je toto vôbec možné?“ A odpoveď znie: „Ak je možné toto, potom je možné všetko!“
Divadelný režisér Jařab však o realizáciu svojho filmového projektu bojoval desať rokov - a na ďalšie dva sa natiahlo nakrúcanie. Nečudo. Tento Vaterland (na rozdiel od mnohých iných filmov s podobným názvom vrátane adaptácie skvelého sci-fi R. Harrisa) je taký čudný, že možní producenti a sponzori sa ho museli báť ako čert svätenej vody.
Surrealizmus? Ak, nuž írečito český. Nie v majstrovskom štýle Jana Švankmajera, ale skôr surrealizmus podľa Járu Cimrmana. Zosmiešnený, prekrútený, premiesený na nepoznanie, sršiaci ochotníckym nadšením, vediacim ČO, ale netušiacim AKO. Niekto sa tak sústredil na vymýšľanie hádanky, až úplne zabudol na to, že by mala mať aj riešenie.
Jařab sa rozhodol poprieť definíciu filmu ako zábavy pre masy. Doslova divákov odrádza neskutočne pomalým začiatkom, ktorý neuspí, ale skôr znervózni a nasrdí. Nezorientovaný divák totiž začína chápať, že peniaze investoval do čohosi, čo nie je ani Hřebejk ani Svěrák, ba ani Zelenka, ani Sláma, ale ani spomínaný Švankmajer či jeho surrealistický kolega Troška.
Z cudziny sa na niekdajšie rodinné panstvo vracajú páni Czadskí s manželkami. Nelákajú ich majetky. Chcú loviť „kostrounov“ ako kedysi ich dedo. Kostrouni sa vyznačujú tým, že ich svaly a šľachy sa upínajú na kostry, skryté v tele, asi tak, ako „příboráci“ Ivana Mládka sa vyznačujú stravovaním pomocou príborov. V okolí panstva Engelberg sú síce najprimitívnejšími tvormi, ale aj miestni obyvatelia sú poriadne zdegenerovaní. Šľachtici Czadskí ich vysoko prečnievajú.
Film sa vyznačuje zaujímavou hudbou a strihom, oceniť treba i prácu s digitálnou kamerou. Karel Roden svoj výkon odviedol bez akéhokoľvek ozvláštnenia, zaujímavejší sú bratia Formanovci a najmä František Řehák v role správcu Willmera. Hercov možno hodnotiť len ťažko, pretože nepochopiteľný príbeh je plný zložito a hlúpo znejúcich výrokov v štýle humoru bez vtipu.
To, že Jařab zámerne hmlí miesto a čas deja, by neprekážalo. Lenže tam, kde ním viacnásobne parafrázovaný David Lynch vystupuje suverénne, lebo vie, čo chce, u Jařaba nastupuje neistota a zahmlievanie. Nevedie diváka k výsledku, vyháňa ho z kina.
Akoby mu hovoril: „Skutočné umenie je tu len pre nás, zasvätenú kultivovanú aristokraciu ducha. Skrátka niečo, čomu ty nikdy nemôžeš porozumieť, lebo si len obyčajný primitívny 'kostroun', pardon - divák.“
