|
|
• Preklad: Veronika Redererová • Slovenský spisovateľ • 2006
Nejaká tá vražda, skrývanie sa a špehovanie, trochu adrenalínu, náznak lásky a happy– end. Pre niekoho jasné znaky akejsi „pokleslej“ literárnej zábavy, pre iného výborné odreagovanie. Presne takou je i druhá kniha s hrdinkou Ninou Zero amerického spisovateľa Roberta Eversza. Po viac–menej zaujímavom románe Zastreliť Elvisa sa tak znovu stretávame so známou ženskou postavou, ktorú tentoraz prepustili na podmienku z väzenia. Nebol by to však Eversz, keby jej hneď nepripravil niekoľko zamotaných situácií. Vražda manžela je len tou prvou.
Iste, Nina Zero je iba ťažko uveriteľný prototyp. Lenže asi ako všetci tí „akční“ hrdinovia. Silná žena, ktorej nerobí problém veci riešiť násilným spôsobom. Pritom hlboko v nej je stále ukryté malé dievčatko, ktorému sa všetky tie nepríjemnosti prihodili akoby náhodou. Dievčatko, ktoré poriadne rozumie iba fotografiám. A paparazzom sa stane v podstate len z existenčného prinútenia.
Pri čítaní takéhoto druhu literatúry nemusíte dlho premýšľať, čo chce autor samotným textom povedať. To ju však vonkoncom nerobí nejakou druhoradou. Naopak, stačí silný a nepredvídateľný príbeh, kde dobro nemusí byť vždy len dobrom a zlo zvykne tiež prezliekať kabát. Stačí, aby autor udržal napätie textu. Everszovi sa to darí.
Nejakí intelektuáli budú azda nad detektívkami ohŕňať nosom. Môžu, lenže potom sa prichytia, že je pol druhej v noci a od knihy sa nie a nie odtrhnúť. Aj Zabiť paparazza sa číta dobre, jedným dychom. Výborná rytmika, úderné vety. I keď viete, že podľa overených pravidiel literárneho marketingu sa všetko musí skončiť dobre. Alebo aspoň vyhovujúco.
Samotnej knihe sa dá vyčítať máločo. Azda, že čas dovoleniek je už za nami. A obal, ktorý je tak trochu gýč. Zabiť paparazza však gýčom nie je. Naopak, je to poctivo a dobre napísaný triler. Nič viac. Ale ani nič menej.
