Fascinujúca súhra modernej techniky, princípov optiky a dreva – v inštalácii Morphovision Toshio Iwaio nasvietil maketu domu a diváci dotykom ruky kontrolujú jej vizuálne premeny .
FOTO – AEC.AT
hnológií sa začal 31. augusta a skončil sa včera.
Za hranicami zmyslov
„Verím, že som na jednej z posledných akcií, kde je ešte potrebná fyzická prítomnosť,“ vyhlásil v roku 1991 na Ars electronice americký vizionár a odborník na umelú inteligenciu Marvin Minsky. Jeho vízia sa splnila – predvlani diskutoval s návštevníkmi festivalu z prostredia domácej pracovne, do Rakúska posielal iba svoj obraz s hlasom zosnímaný videokamerou v reálnom čase. Do Linza sa však stále oplatí vybrať aj osobne.
Napríklad aj preto, že opakujúce sa reči o kríze interaktívneho umenia tentoraz jeho tvorcovia veľmi presvedčivo umlčali. Vďaka čoraz dokonalejšej technike a s nástupom novej generácie dozrelo naraz niekoľko silných nápadov. Alebo si možno len umelci uvedomili lákavosť diel, ktorých sa návštevníci môžu fyzicky dotýkať a rôzne ich meniť.
Jedným z pravidelných finalistov súťaže Prix Ars electronica v kategórii Interaktívne umenie je Američan Paul DeMarinis. Tento rok zvíťazil s projektom Messenger (Odkazovač), ktorý ukazuje nové možnosti čítania elektronickej pošty. Na polici sú postavené nasvietené nádoby so zelenkavou chemikáliou, v nich sú uložené jednotlivé písmená abecedy a všetko je to prepojené počítačom.
Keď počítač zaznamená nový e–mail, prečíta správu, rozdelí ju na slová a spustí chemickú reakciu, ktorá ich postupne zviditeľňuje. Je to zábavné a zaobídete sa bez počítačového monitora. Chce to akurát sústredené čítanie.
V budove miestneho OK centra sa dali vidieť aj ďalšie zaujímavé inštalácie, medzi ktorými pendlovalo publikum niekoľkých generácií. Napríklad inštalácia Drawn umožňuje nakresliť si tušom vlastnú kresbu, ktorú špeciálny počítačový program zdigitalizuje. Premietne to na dotykovú obrazovku, kde sa môžete voľne hrať s tvarmi kresby v trojrozmernom priestore. Iba jednoduchým pohybom prstov.
Podobne nezvyčajný pocit, aký vďaka trikovým scénam zažívali zatiaľ iba filmové postavy, zažijete aj pri diele Khronos Projector. Vo videu, na ktorom je nasnímané stojace dievča, môžete tlakom ruky na plátno meniť jej tvár, či dokonca natočiť si ju z profilu. Je to úžasné, ale zároveň trochu mrazivé, prekročiť hranice vlastných zmyslov.
Teória v praxi
V Linzi sa dal jasne pozorovať trend, ktorým sa takzvané umenie nových médií líši od tradičných typov tvorby. Explóziu nových diel naštartovala ľahká dostupnosť a ovládateľnosť počítačov, najzaujímavejšie veci však dnes vznikajú spájaním počítačovej zručnosti s tradičnými nástrojmi, fyzikou, chémiou či poznatkami z humanitných odborov. Väčšina prezentovaných projektov využívala počítače len ako základný nástroj na realizáciu nápadov.
Jedným z najlepších príkladov bola inštalácia dvojice japonských autorov, ktorí skombinovali akustický klavír, špeciálny hudobný softvér Max/MSP, dosku s mikročipom ovládajúcim klávesy, tlačiareň a sto rokov starú skladbu Erica Satieho Vexations. Ide o jednoduchú melódiu, ktorú skladateľ provokujúco odporúčal opakovať 840-krát. Dvojica japonských umelcov mu vyhovela, akurát hranie prenechala počítaču, ktorý robil náhodné variácie témy. A to, čo práve odznelo, zároveň vytlačil na notový papier.
Podobné presahy prorokoval ďalší vizionár nových médií, teoretik komunikácie Vilém Flusser. Už koncom minulého storočia hovoril o umelcoch, ktorí budú okrem intuície využívať odborné poznatky z rôznych vedeckých odborov, a nazval to teoretickou kreativitou. V praxi ju ponúka Ars electronica, ktorej podtitul „festival pre umenie, technológie a spoločnosť“ je stále výstižný.
Autor: Oliver Rehák Linz–Bratislava
