Táňa Pauhofová sa stala najlepšou herečkou uplynulej divadelnej sezóny. Cenu získala za hlavnú úlohu v predstavení Manon Lescaut Činohry Slovenského národného divadla. FOTO SME – MIRKA CIBULKOVÁ |
Skúsenosti s ďakovnými rečami a preberaním cien majú po piatkovom večere najmä zástupcovia Slovenského komorného divadla v Martine.
Ich inscenácia Ivanov na pomyselné stupienky víťazov vystúpila až v piatich kategóriách. Čechov bojoval s Čechovom a súboj Ivanov - Ujo Váňa sa skončil 5:0.
„Nemyslím si, že sme lepší. Akurát sme získali Dosky. Našu inscenáciu videlo viac kritikov a vždy je to o tom, koľkí hlasujú,“ realisticky hodnotí situáciu dramaturgička Monika Michnová z víťazného martinského tímu. „Duchnovičovci majú tú smolu, že sú ďaleko. Ujo Váňa je veľmi pekná hra a ja som im držala palce. Najmä v individuálnych kategóriách som to priala Vladi Brehovej aj Eugenovi Libezňukovi. Nedostali ich len preto, že nie sú z Bratislavy.“
Najlepší režisér sezóny Roman Polák sa s prítomnými pri ďakovačkách podelil o priebeh svojho kariérneho rastu, ktorý sprevádzal vznik Ivanova. „Na začiatku som bol umeleckým šéfom Astorky, počas čítačiek som sa stal režisérom Národného divadla a na premiére som už bol šéfom činohry.“
Ivanov bol preňho akýmsi pokusom „na staré kolená si ,zaavantgardniť'“. „Usmievali sa na mňa, že o čo mi ide. Nechcel som povedať, že o Dosku. Som však rád, že sa to podarilo,“ bavil publikum Polák.
Iba v kategóriách najlepší herec a najlepšia herečka nemali víťazi nič spoločné s Čechovom ani s Ivanovom. Táňa Pauhofová prebrala Dosku z rúk Emílie Vášáryovej za postavu Manon Lescaut v rovnomennom predstavení Slovenského národného divadla. „Ešte stále som v šoku a veľmi sa teším. Bol by to príliš riskantný nápad odo mňa, niečo také očakávať. Som milo prekvapená,“ povedala SME po ceremoniáli.
Na javisku vyjadrila, že je pre ňu „veľká česť prebrať Dosku práve od pani Milky“. „Vždy pre mňa bola takou vílou. Počas školy ma podporovala a verila mi. Bola oponentkou mojej diplomovej práce na tému Herec vo filme a divadle.“
Jej vďaka patrila aj kolegom z predstavenia Manon Lescaut, hercovi Ľubošovi Kostelnému a režisérovi Jurajovi Nvotovi.
„Mám rada spôsob jeho práce so mnou. Je veľmi ľudský, dobrý, nežný a krehký. Nedokážem pracovať, keď zo mňa niekto chce niečo dostať agresívnym prístupom a hecovaním. Na mňa to neplatí, zľaknem sa a utekám preč,“ zhodnotila typy režisérov ocenená Táňa.
Málokedy sa stane, že by z Dosiek neputovala aspoň jedna do bratislavskej Astorky. Tentokrát astorkárske farby obhájil Peter Šimun a v sobotu odchádzal z Nitry so svojou prvou Doskou. „Vzhľadom na veľkú inváziu novinárov som sa ešte nestihol spamätať.“
Poodhalil aj divadelné zvyky, ktoré nikdy neminú čerstvého víťaza v súbore Astorky. „Všetci sa tešíme z drobných radostí tých druhých. Predpokladám, že aj kolegovia sa budú tešiť so mnou. Maximálne budem chvíľu hrdinom, budú sa mi posmievať a hádzať ironické poznámky s horkou príchuťou, ale som na to pripravený.“
Autor: ZUZANA KOMÁROVÁ, Nitra - Bratislava
