Belgický súbor NTGent sa na Divadelnej Nitre predstavil inscenáciou Platforma kontroverzného francúzskeho autora Michela Houellebecqa.
FOTO – CTIBOR BACHRATÝ
návali aj skúsení divadelníci.
Hermanisa divadelná Európa dobre pozná, na nedávno skončenom edinburskom festivale bola jeho inscenácia Dlhý život jedinou produkciou z bývalého východného bloku. Aj na festivale v Nitre bol už po druhý raz. Hermanis tvrdí, že v politickom a spoločenskom živote ho už nič nemotivuje, parodovanie reality šou považuje za vyčerpanú tému, ale v súkromných životoch sa podľa neho ešte dajú nájsť skutočné city.
Príbeh škaredej, tlstej starej dievky milujúcej deti a svojho záhadného ctiteľa pôsobí staromilsky, pritom však hlavnú postavu hrá muž. Rozprávačom príbehu bol neherec, pochádzajúci z detského domova, ktorý nevie ani po lotyšsky. Hermanis vysvetľoval, že už neznáša profesionálne maniere tzv. hereckých osobností. Aj kvôli hercovi, ale aj pre poetický jazyk Tolstej sa hralo v ruštine. „Komu sú národnostné problémy dôležitejšie, ako reč srdca, o toho v divadle nemáme záujem,“ tvrdí Lotyš Hermanis.
Do opusteného Soninho bytu sa na úvod produkcie vkradnú zlodeji. Zoberú jej neelegantné šaty, džemy, ale hlavne jej príbeh. Je nádherné zistiť, že divadlo má stále silu dojímať.
Oveľa krutejším spôsobom, ale tiež dojímalo aj ďalšie nedeľné predstavenie Platforma belgického súboru NTGent. Podobne ako Soňa bolo vystavané na báze dobrej literatúry. Kontroverzný autor Michel Houellebecq, ako to celkom presne pomenoval herec gentského súboru, vlastne vôbec nie je provokatívny, len veľmi, veľmi úprimný.
Jeho postavy sú vykreslené presne, povedomo. V centre obyčajného príbehu stojí Michel - pracovník ministerstva kultúry, ktorý nachádza v zrelom veku zrelú lásku, aby o ňu vzápätí prišiel. Jeho vrúcna partnerka Valéria je úspešnou agentkou turistického biznisu, silnejšou šelmou v džungli sveta než jej partner.
Do thajského turistického strediska, v ktorom sa práve sľubne rozvíja zúfalý sexuálny bartrový obchod medzi domácimi a západniarmi, prináša skazu samovražedný terorista. Vysoký, extrémne chudý herec, zvláštny anjel skazy, evidentne nepochádza z tohto sveta.
Genialita produkcie belgického režiséra Johana Simonsa je v tom, že tento nepriateľ „našej“ civilizácie bol zobrazený bez akýchkoľvek prvoplánových znakov inakosti ako farba pokožky či oblečenie.
„To bol úvod!“ zhíkol ktosi za mnou po tom, čo sa v prvej sekunde predstavenia na scénu z divadelného komína vysypali s rachotom polámané umelé stoličky a madrace, ako po výbuchu bomby, ktorým sa na rozdiel od knihy príbeh začína.
Na tomto smetisku doby sa celý čas motajú polonahí, fyzicky krásni a predsa osamelí ľudia. „To bolo predstavenie!“ povedala som si po necelých dvoch hodinách. Jedno z tých, ktoré diváka naplní tým najhlbším existenčným smútkom.
