Jeden z ďalších vrcholov BHS ponúkla Janine Jansen.
FOTO – DECCA
Internetovému obchodu určite pomohli aj fotografie, ktoré ju štylizujú ako zvodnú krásku. Podľahnúť predsudku, že záujem je len dôsledkom šikovného marketingového ťahu, by bolo chybou.
Od lipského Gewandhausu až po Carnegie Hall v New Yorku sa Bratislava v utorok stala jediným miestom, kde sa Jansen v tejto koncertnej sezóne predstavila s Husľovým koncertom Benjamina Brittena. Bolo zrejmé, že v kontexte populárnejších opusov Mendelssohna, Čajkovského či Beethovena, na ktorých má postavené turné, si Brittenovu hudbu skutočne vychutnala. Jansen naplnila technicky i fyzicky náročnú skladbu napätím a energiou, ktoré často pripomínali nahrávky slávnej Anne-Sophie Mutter.
Škoda, že zriedkavo hrávané dielo v podaní mimoriadne talentovanej hudobníčky hrajúcej na vzácnych „stradivárkach“ uniklo pozornosti väčšieho publika. Koncert, ktorý nebol každodenným zážitkom, sledovalo aj niekoľko prázdnych rád sedadiel.
Od úvodnej lyrickej melódie cez „prokofjevovsky“ brilantné Vivace s virtuóznou kadenciou po majestátny smútok záverečnej Passacaglie predviedla sólistka obdivuhodný výkon, na ktorom sa výraznou mierou spolupodieľal City of Birmingham Orchestra. Predchodcom Sakari Orama na poste šéfdirigenta tohto telesa bol Simon Rattle, čo na disciplíne i zvuku orchestra stále počuť.
Šostakovičova Symfónia č. 8 bola pod taktovkou fínskeho dirigenta expresívnym výkrikom človeka vzdorujúceho teroru. Či skladateľ stvárnil revolučné udalosti v Rusku z roku 1905, alebo mal v skutočnosti na mysli sovietsku agresiu v Maďarsku v roku 1956, táto hudba rozprávala aktuálnym jazykom.
V stredu na BHS vystúpila Wiener Kammerphilharmonie v programe venovanom Mozartovi. Orchester ponúkol veľkú tónovú kultúru v sláčikových nástrojoch, ktorá ešte vystúpila do popredia v nízkych dynamických hladinách. To isté sa, bohužiaľ, nedá povedať o dychoch, ktoré viackrát v intonácii a nástupoch neboli celkom presné. Dirigent i talentovaný mladý klavirista Till Fellner predviedli vlastné čítanie Mozarta, ktoré prinieslo hudobné zážitky, no nebolo v duchu takzvanej starej hudby. Mozartove diela by si na festivale zaslúžili aj „autentickejší“ zvuk.
Autor: ANDREJ ŠUBA (Autor je hudobný publicista)
