FOTO |
Vo svojej aktuálnej prezentácii sa Leopoldovo múzeum venuje téme ženy. Výstava s názvom Telo, tvár a duša ponúka ešte do 2. októbra pestrú škálu ženských typov od 16. storočia až po súčasnosť. Kurátori postavili do kontrastu diela zobrazujúce hrdinky, ľahké ženy, milé dievčatká, dámy, umelkyne či ženské akty. Široký záber výstavy siaha od Dürerovej Mladej Benátčanky cez Gainsboroughsovu Sarah Siddonsovú až po súčasných umelcov ako Olaf Martens, Valie Export či Danielle Buetti.
Popri mnohých prácach umelcov, ktorí dokumentujú sociálnu a ekonomickú situáciu žien, sú na prezentácii zastúpené obrazy stereotypov žien, ich rolí a ženských protikladov. Dynamiku do výstavy vnášajú bilbordové snímky, fotografie a nové médiá. Témami ženských zobrazení sú hľadania identity vychádzajúce z radikálnych feministických teórií, výnimočné diela neskorého 18. storočia s obrazmi sebavedomých a sebestačných žien, ako napríklad známej herečky Sarah Siddonovej, ženy s klasickými klišé či ako symbol odporu a odboja. Výstava neobchádza ani ženský stereotyp dneška, tzv. girlie, ktorý je len opakovaním známych motívov minulosti - femme fragil, garconne, lolita či žena-dieťa alebo symbol ženského tela ako ikony a predobrazu priemyslu módy a krásy.
Výstava Telo, tvár a duša prezentuje umelecké práce takých velikánov ako Max Beckmann, Marc Chagall, Albrecht Dürer, Richard Gerstl, Albert Giacometti, Vincent van Gogh, Ernst Ludwig Kirchner, Alexej Jawlensky, Gustav Klimt, Oskar Kokoschka, Koloman Moser, Pablo Picasso, Egon Schiele či Henri de Toulouse-Lautrec.
Prehliadka v Leopoldovom múzeu, Museumsplatz 1 je prístupná denne okrem utorka od 10.00 do 18.00, vo štvrtok do 21.00. Základné vstupné do múzea stojí 9 eur, zľavnené 5,50 eura a deti do sedem rokov majú vstup zdarma. Za rodinnú vstupenku pre dvoch dospelých a tri deti do 18 rokov zaplatíte 18 eur. Bližšie informácie na www.leopoldmuseum.at.
Osem viedenských okresov chráni UNESCO Biosférický park Wienerwald (Viedenský les) je unikátny tým, že sa ako jediný na svete nachádza na území miliónového veľkomesta. Celosvetovo existuje 482 biosférických parkov v 102 krajinách sveta.
Koncept biosférického parku je založený na myšlienke, že človek ako tvorca krajiny
so svojimi najrozličnejšími potrebami využitia sa má aktívne spolupodieľať na jeho tvorbe.
Wienerwald má rozvíjať a podporovať ekologické hospodárske formy využitia prírodných zdrojov. Viac ako obmedzenia alebo zákazy to znamená rozvoj a podporu aktivít pomáhajúcich zabezpečiť vysoko kvalitné životné podmienky a zároveň rešpektovať zodpovedné zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi.
Biosférický park zahŕňa krajinne chránenú oblasť Wienerwaldu v Dolnom Rakúsku a chránenú oblasť tzv. viedenského Waldgürtela a Wiesengürtela s celkovou rozlohu okolo 105300 hektárov.
Okrem 51 dolnorakúskych obcí a miest na území parku leží aj osem viedenských okresov a spolu má tento región viac ako 750000 obyvateľov. Wienerwald tvorí v strednej Európe jedinečné prepojenie lesov s voľnými prírodnými plochami - lúkami, pasienkami a ornou pôdou s unikátnou biodiverzitou rastlinných a živočíšnych druhov, rôznych klimatických typov a hornín.
Už od 19. storočia je Wienerwald rekreačnou oblasťou pre dva milióny Viedenčanov a Dolnorakúšanov žijúcich v jeho blízkosti.
Región je rozdelený do tzv. zónových oblastí - centrálnych a rozvojových - a zóny ošetrovania. Rozvojové zóny môže využívať obyvateľstvo na bývanie, hospodárske aktivity a rekreáciu.
Projekt Wienerwaldu zaradilo UNESCO do svojho programu biosférických parkov. Od budúceho roku sa začne o park starať nová spoločnosť, ktorá sa bude z 50 percent podieľať spolu s oboma rakúskymi spolkovými krajinami aj na jeho financovaní.
Viennabiennale: výstavy aj v čakárňach
Od uplynulého štvrtka je Viedeň dejiskom prvého podujatia alternatívneho medzinárodného umenia mladých tvorcov Viennabiennale.
Zapojili sa do neho nielen viedenské galérie, kultúrne inštitúty, veľvyslanectvá, ateliéry, ale dokonca niektorí lekári prepožičali podujatiu svoje čakárne a našli sa aj nezávislé off-spaces a iné voľné priestory, ktoré priblížia umenie širokému publiku.
Na vyše 30 miestach vystavuje svoje diela viac ako 70 domácich i zahraničných umelcov, medzi ktorými sú zvučné mená, ale i mladí začínajúci umelci. Slovensko reprezentujú na Viennabiennale Erik Binder, Magda Tóthová a Tibor Holoda.
Podujatie má na jednej strane charakter eventov a na druhej strane poskytuje prechádzku mestom, zaplneným umeleckými dielami. Vernisáže, prezentácie, ďalšie umelecké eventy doplnené hudbou, DJ-Lines, parties a zaujímavé vstupy pod vedením umelcov tvoria program Viennabiennale až do 10. októbra.
Viedenským podnikateľkám zriadili femCubator Inovatívne centrum pre ženy po materskej dovolenke s podnikateľskými ambíciami s názvom femCubator otvárajú vo Viedni v týchto dňoch. Centrum má poskytnúť aktivačnú pomoc ženám, ktoré chcú skĺbiť profesionálnu samostatnosť so starostlivosťou o deti. Je prístupný aj mužom, ktorí sa starali o svoje deti v domácnosti.
Cieľovou skupinou sú predovšetkým absolventky univerzít, ktoré už počas štúdií rozbehli výskumné projekty a chcú ich aplikovať vo vlastnom podnikaní. FemCubator bude slúžiť aj tým ženám a mužom, ktorí už majú profesionálne skúsenosti a odhodlali sa po rodičovskej pauze na samostatnú kariéru, pričom nechcú zanedbávať svoje deti.
Tridsať záujemkýň, ktoré úspešne prejdú výberovým konaním, získajú za 249, prípadne 398 eur mesačne na dobu jedného roka kancelárske priestory a všestrannú podporu zameranú na rozbehnutie vlastného podnikania. Experti im poskytnú pomoc pri vytváraní na mieru šitých podnikateľských plánov a intenzívny coaching pri štarte podniku, financovaní, plánovaní nákladových položiek, v daňových a právnych otázkach, ale aj v oblasti marketingu, distribúcie a inovačného manažmentu.
Pomoc poskytnú nádejným podnikateľkám aj pri získaní úveru a vytvorení nových obchodných kontaktov. Po uplynutí tzv. "inkubačnej doby" môžu nové podniky zostať v budove alebo si nájsť nové sídlo.
FemCubator sídli v priestoroch Business & Research Center na ulici Meldemannstrasse 18 vo viedenskom obvode Brigittenau. V budove sa nachádza aj materská škola, ktorá kladie dôraz na inovatívne pedagogické metódy. Viac informácií na www.femcubator.at.
ilistračné foto - www. aacu.org
HUDBA - ROCK, POP,
JAZZ A ETNO
Viedenská Stadthalle, Vogelweidplatz 14
5. - 8. 10. Bolo raz v Indii... Bharati
5. a 6. 10. o 20.00; 7. 10. o 15.30 a 20.00; 8.10. o 15.00 a 19.00
Reigen, Hadikgasse 62
3. 10. Adam Holzman & Brave New World o 20.30
4. 10. Jure Tori & Ewald Oberleitner o 20.30
5. 10. Vienna Big Band Project o 20.30
Arena, Baumgasse 80
29. 9. Iceberg o 22.00
30. 9. Hörsturz párty o 22.00
2. 10. Unhold, Wounds Left o 20.00
4. 10. The Creetins + The Cretins o 20.00
5. 10. Dumbell, Funeral March o 20.00
Jazzland, Franz-Josefs-Kai
29. 9. Original Storyville Jazzband o 21.00
30. 9. Riverside Stompers o 21.00
3. 10. Nicolas Simion Quartett o 21.00
4. a 5. 10. Teddy Ehrenreich Bigband o 21.00
DIVADLÁ
Burgtheater, Dr-Karl-Lueger-Ring 2
30. 9. J. Nestroy: Smrteľná úzkosť o 19.00
2. 10. H. Hesse: Stepný vlk o 19.30
3. 10. A. Čechov: Višňový sad o 19.00
5. 10. Brandauer číta Mozarta o 20.00
Akademietheater, Lisztstrasse 1
29. 9. M. Gorkij: Malomeštiak o 20.00
30. 9. R. Schimmelpfennig: Žena z minulosti o 20.00
1. 10. R. Schimmelpfennig: Žena z minulosti o 19.00
5. 10. G. Kreisler: Lola Blau o 20.00
VYBRANÉ VÝSTAVY
Kunst Haus Wien, Untere Weissgerberstrasse 13
do 1. 10. HR Giger
MUMOK Múzeum moderného umenia, Museumsplatz 1
do 1. 10. Why Pictures Now
do 29. 10. Joseph Beuys
Kunsthalle Wien, Museumsplatz 1
do 1. 10. William Pope. L.
do 15. 10. "Seek the Extremes..."
Leopoldovo Múzeum, Museumsplatz 1
do 2. 10. Telo, tvár a duša
Umelecko-historické Múzeum, nám. Maria-Theresien-Platz
do 22. 10. Branko Suhy
do 31. 10. Objav prírody
Múzeum Sigmunda Freuda, Bergasse 19
do 5. 11. Gauč: od myslenia v ľahu
BA-CA Kunstforum, Freyung 8
do 5. 11. Markus Lüpertz
Hermesova vila - Wien Museum, Lainzer Tiergarten
do 7. 1. 2007 Viedenské portréty
Albertina, Albertinaplatz 1
do 7. 1. 2007 Picasso
Centrum architektúry Wien, Museumsplatz 1
do 31. 12. 2008 a-prehliadka. Rakúska architektúra 20. a 21. storočia
FOTO |