|
|
ý aj štvrtý zväzok.
Nemenej podnetná a pre históriu tohto divadla veľmi užitočná je pravidelná ročenka RND-Revue. Teraz vyšlo jej štrnáste číslo (Agentúra RND, spol. s r. o, Bratislava) zachytávajúce sezónu 2005/2006. Nejde o nejaký špeciálny typ programového bulletinu, skôr by som to označil za istý druh kroniky, ktorú koniec koncov tiež zostavuje Stanislav Štepka. Tento neúnavný riaditeľ, herec, režisér, kmeňový autor tohto divadelného telesa už štyridsaťtri rokov obveseľuje naše i zahraničné publikum. No na rozdiel od Štepkových Kroník, kde popri jeho vecných komentároch k životu v divadle, k jednotlivým premiéram, rozličným, i zákulisným, problémom, vychádzajú aj texty radošinských hier, Revue má viac priestoru i pre tie najdrobnejšie informácie, ktoré sa týkajú prevádzky divadla, ohlasov verejnosti, reakcií tlače, slovom všetkých udalostí v divadle a okolo neho.
Tak je tu napríklad rubrika V našom kolektíve sa prihodilo, ktorá obsahuje priam denníkové poznámky, zaznamenávajúce dokonca to, že jednej herečke sa narodil syn alebo že Štepka začal písať pre RND novú hru.
Z inej rubriky Rozhovory, recenzie a citáty sa tiež môžeme dozvedieť všeličo o Štepkovi-dramatikovi, jeho záľubách, sklonoch, radostiach. K pestrosti odpovedí prispieva i to, že sa na neho obracajú rozličné médiá. Za pozornosť stojí ďalšia rubrika Lístoček trojrohý alebo vaša pošta, v ktorej sú uverejnené názory divákov; väččšinou pozitívne až obdivné - takto reagovali príslušníci všetkých generácií. Zaujal ich najmä nevtieravý humor a pocit, že RND triafa rovno do cieľa, teda do ozajstného života.
Štepkovi udelila vlani v septembri banskobystrická Univerzita Mateja Bela titul Doctor honoris causa a toto číslo Revue prináša aj jeho ďakovný prejav. Povedal v ňom, že svoju činnosť chápe ako spĺňanie vlastného sna o divadle, „čo nebude chrámom, ale obývačkou, kde sa stretáva veľká rodina, čo sa rada hostí, počúva a rozpráva o tom, čo nové“ - príznačný výrok, vystihujúci jeden z výrazných znakov RND, teda vždy zdôrazňované „partnerstvo s divákmi“.
Osobitný blok je venovaný Kataríne Kolníkovej, herečke, ktorá je neodmysliteľná od tohto divadla: popri úryvkoch z gratulácií k jej jubileu i slová rozlúčkové, lebo Kolníková krátko po oslave svojich narodenín zomrela (29. mája 2006). Postavu divadelnej legendy oživuje tzv. bodový scenár predstavenia, ktoré súbor odohral v predvečer jej sviatku a ktoré v skratke zhrnulo jej príbeh. Sama tu ešte vystupovala a texty v trnavskom nárečí, čo sa tu citujú, nestrácajú svoj pôvab, aj keď ich tlmočníčka už nežije.
Revue obsahuje množstvo fotografií a cédečko. Za vydarenú grafickú úpravu a ilustrácie si uznanie zaslúži Svetozár Mydlo.
